Nikoho iného ako nášho Igora Matoviča. Johnson vydržal na premiérskej stoličke tri roky, Matovič padol už po roku. Na rozdiel od neho však líder britských konzervatívcov s veľkou pravdepodobnosťou úplne končí v politike. Matovič si dokázal ešte vyboxovať post ministra financií. Až teraz je konečne na stole jeho odchod z vládneho postu.
Johnson počas dlhoročnej kariéry vo verejnom živote vyrábal jeden škandál za druhým. Miloval ich. Sám ich dobrovoľne vyvolával. Už ako mladý novinár sa chcel blysnúť a vypomáhal si výmyslami. Ako dopisovateľ z Bruselu veci nafukoval a prekrucoval. Len aby zaujal, vzbudil (negatívne) vášne. Pravda bola na vedľajšej koľaji. Vášnivým zástancom brexitu sa stal až po dlhšom váhaní, keď si spočítal, že na ňom môže politicky zarobiť.
Hoci Johnson prekonal covid s veľmi ťažkým priebehom, dovolil, aby v jeho sídle počas lockdownu opakovane prebiehali bujaré večierky. V dobe, keď všetci Briti dodržiavali prísne pandemické opatrenia. Krk mu zlomil až Christopher Pincher, ktorý v opitosti sexuálne obťažoval mužov. Johnson ho vymenoval do funkcie napriek tomu, že bol informovaný o jeho prehreškoch. Popularitu si neváhal zlepšovať ani vykalkulovanou podporou Ukrajine.
Británia potrebuje zmenu. Brexitom zdecimovaná ekonomika, spochybňovanie zmlúv s EÚ urobilo z obľúbenej, tolerantnej a rešpektovanej krajiny za pár rokov pravý opak.
Koniec Johnsona nie je iba dobrou správou pre Britániu, ale pre celý svet. A zlou pre všetkých politických avanturistov (zvlášť Donalda Trumpa), aj tých slovenských. Dúfajme, že je to tiež nový začiatok nielen pre Britániu.