OĽaNO to už dalo jasne najavo. Matoviča plne podporuje. S podporou šéfky strany Za ľudí môže počítať tiež. Predseda Sme rodina Boris Kollár dáva od toho ruky preč. Majú si to vyriešiť medzi sebou. Sulíkovi poslal dva jasné odkazy. Koaličnú zmluvu nemieni otvárať a poslanecký klub rozšíril o troch poslancov. Sme rodina má tak silnejší klub ako SaS.
Túto reakciu SaS iste predpokladala. Momentálne to vyzerá na odchod liberálov z vlády. Ostávajú nám však dva mesiace. Dovtedy je čas vyjasniť si pozície, zmeniť postoje a kompromisy. So zveličenou požiadavkou si Sulík vytvára priestor na dohodu.
Zatiaľ sú možné rôzne scenáre. V hre je aj Matovičov odchod. Nebol by však zadarmo. V OĽaNO totiž dobre vedia, aké sú nálady v spoločnosti. Matovičovi dôveruje 10 % a nedôveruje 90 % opýtaných. Ľudia sú alergickí takmer na každý jeho krok. Niekedy z vecného hľadiska neprávom. Ale je to tak.
Tvrdenie, že SaS chce čo najskôr dostať Smer a Hlas k moci, je mylné. Je to úplne naopak. Sulík zatiahol ručnú brzdu. Dvom najsilnejším opozičným stranám nič viac nevyhovuje ako to, že koalícia bude pokračovať v nastúpenom trende. A je jedno, kedy sa budú konať voľby. Čím neskôr, tým lepšie. (Mimochodom, termín riadnych vo februári 2024 by už nemal kolidovať s prezidentskými. Tie sa pravdepodobne posunú na májový termín volieb do Európskeho parlamentu.) To si musia byť vedomí aj v „protikorupčnom“ hnutí OĽaNO.
Je tu posledná karta. Sulík si v koalícii už presadil takmer všetko. Zostáva daňovo-odvodová reforma, ktorú má pod kontrolou minister financií Matovič. A líder SaS má jednu (možno najväčšiu) srdcovú záležitosť – daňovú brzdu.
Odchod Eduarda Hegera z hnutia nateraz nie je na stole. Matovič má na svojej strane drvivú väčšinu poslancov. Parlamentná väčšina je bez neho nemožná. Odchod premiéra do inej strany, napríklad do KDH, pripadá do úvahy až vtedy, keď bude jasné, že vláda končí.
Aj v OĽaNO si všetci dobre uvedomujú, že kameňom úrazu fungovania koalície, ako aj akceptácie v spoločnosti je Matovičova psychická nevyrovnanosť, jeho vrtochy a osobné útoky. Dokáže nimi poštvať proti koalícii kdekoho. Niečo s tým treba robiť.
V hre je aj menšinová vláda bez SaS. Hoci liberáli by mohli za určitých podmienok podporiť niektoré zákony, nestačilo by to. Vláda by sa musela uchádzať aj o podporu fašistov. To by však bola smrteľná rana pre mnohých slušných koaličných politikov. Sulíkovci by navyše odchodom zarobili na raste volebných preferencií. Aj na úkor iných (ne)existujúcich pravicových opozičných strán. S tým aj počítajú.
Je tu posledná karta. Sulík si v koalícii už presadil takmer všetko. Zostáva daňovo-odvodová reforma, ktorú má pod kontrolou minister financií. A líder SaS má jednu (možno najväčšiu) srdcovú záležitosť – daňovú brzdu. Stop akémukoľvek zvyšovaniu daní (aj firmám a jednotlivcom s vysokými ziskami a príjmami). Liberálom na to nestačí obyčajný zákon, chcú stop dostať do ústavy. V praxi by sa tak stal neprelomiteľný. Štát by prišiel o dôležitý nástroj hospodárskej politiky, a to v čase nestálej ekonomickej situácie. Dôsledky tohto abnormálneho, prehnaného, extrémistického a nesolidárneho opatrenia si radšej ani nepredstavujme.
Zostávajú dva mesiace. Dovtedy má Matovič čas predstaviť reformy. Vie, že ak by dal zelenú daňovej brzde, Sulík by pravdepodobne ustúpil. Zvolí tento ťah alebo radšej rezignuje a vyfúkne lídrovi liberálov srdcovú záležitosť?
Čo by bolo „lepšie“ pre Slovensko? Daňová brzda alebo Matovič vo vládnej funkcii?