Odstávka má potrvať desať dní. Teda už 21. júla by sa mal naspäť plynulo spustiť tok plynu do Európy v zazmluvnených objemoch. Tu však prichádza zápletka. Nič nenaznačuje tomu, že sa to skutočne stane.
Najhlasnejšie v tomto ohľade počuť Nemecko, ktorému Gazprom dodáva menej plynu, ako bolo zmluvne dohodnuté, už od začiatku leta. Po celej krajine sa preto zavádzajú prísne úsporné opatrenia, šetrí sa teplou vodou aj verejným osvetlením.
Nemecký vicekancelár Robert Habeck sám pripúšťa, že ide do tuhého, a verejne tvrdí, že počíta s tým, že sa dodávky z Ruska už neobnovia. Nemci sa pripravujú na chladnú zimu.
Podobný scenár pripustil v rozhovore pre Pravdu nedávno aj šéf SPP Richard Prokypčák. Svorne s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom však tvrdia, na rozdiel od nemeckých kolegov, že u nás bude plynu dosť. Slovenské podzemné zásobníky sú totiž plné na 62 % a ich kapacita je omnoho štedrejšia ako celá spotreba Slovenska. A aj keby náhodou nie, plynári nás poistili tankermi LNG a plynom z Nórska. Aj toto riešenie však má háčik. Vyjde nás to riadne draho.
Odstávka Nord Streamu 1 a panika mnohých európskych štátov spôsobili, že už doteraz rekordne vysoké ceny na burze vystrelili ešte vyššie – v piatok sa na amsterdamskej TTF predával za 180 eur za megawatthodinu. Priemerná cena, podľa ktorej sa počítali tohtoročné regulované ceny, bola 20 eur za MWh.
Domácnosti z toho ešte vyjdú len v miernom nekomforte, za predpokladu, že dohoda o zľave od SPP prejde do praxe. Firmám, kultúrnym zariadeniam či samosprávam velí trh. Zásoby plynu budú mať na dosah – ale za cenu, ktorú si bude môcť dovoliť platiť len málokto.