A všetko je inak. List síce Sulík napísal, ale predtým než dorazil poštou pekne na papieri – ako sa sluší na takú závažnú vec – do kancelárie premiéra Hegera, mu ho poslal cez elektronickú komunikačnú aplikáciu Signal. Nezabudol ani na kópiu predsedom koaličných strán Igorovi Matovičovi (OĽaNO), Borisovi Kollárovi (Sme rodina) a Veronike Remišovej (Za ľudí). To mu však nestačilo a zároveň ho poslal aj médiám. Takže ešte predtým ako dorazil na Úrad vlády SR, si ho mohol prečítať každý.
Hoci sľúbil, že „dodá“ aj ďalšie požiadavky okrem trvania na odchode Matoviča z postu ministra financií, pátrali by sme po nich márne. Keď už liberáli nič navyše nemali, mohli aspoň niečo vymyslieť. Lebo takto je to poriadne úbohé. Respektíve mohli ešte minulý týždeň čestne povedať, že majú len jeden bod – odchod lídra OĽaNO z vlády a nič iné. Takto chceli, zdá sa, iba celú verejnosť napínať.
Sulík navyše prisľúbil návrh riešení, ako sa dostať z krízy von. V liste žiadne riešenia nenájdeme. To, že „vláda nezodpovedne nakladá s verejnými financiami, opakovane hrubo obchádza princípy pri tvorbe legislatívy, neobsadzuje dôležité ústavné orgány a verejné úrady" alebo sa poukazuje „na hrubé klamstvá a urážky koaličných partnerov“ a pripomína, že „za väčšinu nedostatkov môže Igor Matovič“, nie je nič nové pod slnkom. To všetci dávno vieme. Od takého závažného listu by sme očakávali návrhy, ako tieto neduhy prekonať. Nielenže list premiérovi ich neobsahuje, ale práve svojím obsahom a formou, ako bol podaný, krízu ešte viac prehlbuje.
Prezidentka Čaputová by mala konečne preukázať viac umu a nadhľadu, ako ukazujú koaliční lídri. Lebo inak budeme čeliť ešte väčšiemu rozkladu.
Sulík iba preložil riešenie koaličnej krízy na plecia premiéra a dal ruky preč. Akoby doteraz ani nebol člen koalície. Nepriamo od neho požaduje, aby konal. Dobre pritom vie, že Hegerove možnosti sú viac než obmedzené. Síce v právomoci premiéra je aj odvolanie ministra financií, ale de facto tak urobiť nemôže. V jeho hnutí OĽaNO, ktoré ho do funkcie delegovalo, je predsedom (a teda jeho nadriadeným) Matovič. Heger nemôže uchopiť opraty do svojich rúk a zvolávať okrúhle stoly, pretože hlavné slovo má vždy práve Matovič. Tak o čom to je?
To skôr Sulík mal požiadať o stretnutie a osobne s chladnou hlavou vysvetliť ostatným lídrom (a premiérovi) dôvody vypovedania koaličnej zmluvy a načrtnúť varianty riešenia. Nestalo sa tak. Či Sulík už nemá v budúcnosti v pláne žiadne rokovania aj s účasťou Matoviča? Koalícia je tak v patovej situácii.
Fungovanie je síce jej vec, ale nie chod vlády. V takejto hlbokej politickej kríze a v dusnej spoločenskej atmosfére by mala opraty do svojich rúk vziať prezidentka Zuzana Čaputová. Veď prezident má okrem iného stabilizovať politický systém v čase krízy. Síce vyzvala koalíciu na reštart, ale nekoná. Nezvolala žiadny okrúhly stôl, aby si vypočula názory, návrhy riešení a dohodli sa na postupe.
Je najvyšší čas, aby tak urobila. Pre upokojenie situácie. Prezidentka Čaputová by mala konečne preukázať viac umu a nadhľadu, ako ukazujú koaliční lídri. Lebo inak budeme čeliť ešte väčšiemu rozkladu.