Nasvedčuje tomu výpoveď bývalého vysokého policajného funkcionára Bernarda Slobodníka. Ten priznal, že komunikoval s Kuciakom a dokonca sa s ním dvakrát stretol. Išlo o kauzu Technopol Servis. V tej je obvinený rovnako ako z vraždy Kuciaka podnikateľ Marian Kočner. V spomínanej kauze išlo o podozrivé prevody nehnuteľností a majetku. Prípad dozoroval súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka. Preto sa stal tŕňom v oku aj on (a nielen on) a tiež mal byť odstránený.
Tu sa dostávame k podstate veci. Komu prekážali „neposlušní“ policajti? Samotnému vedeniu polície. Lenže to vedenie nebolo to, ktoré bolo na papieri. Ako nasvedčuje vo výpovedi Slobodník, políciu riadila priamo súkromná osoba. Trefne ju označil za primáša. Na tohto vplyvného podnikateľa a oligarchu bola napojená – či skôr závislá od neho – sieť ďalších spriatelených osôb. Z vysokej politiky a podnikateľského sektora.
Najhroznejšie na tom je, že v našom štáte pokyny policajnému prezidentovi, ako aj jeho podriadeným zadával niekto mimo Policajného zboru. Človek, ktorý nemal vôbec čo hľadať v kanceláriách policajného vedenia. Do akej miery išlo o finančné a mocenské motívy a záujmy, nechajme nateraz na vyšetrovateľov a súdy. Najpodstatnejší je fakt, že k niečomu takému vôbec mohlo dôjsť.
Ak sa Fico v poslednom čase chváli, ako dobre vedel manažovať štát na rozdiel od súčasných vládnych predstaviteľov, tak práve spomínané výpovede ukazujú, že to bolo presne naopak.
Kto je vinný? Odpoveď nie je jednoduchá. Na čelo polície boli vopred vybraní ľudia, ktorí mali najlepšie predpoklady, že budú lojálni, že budú spolupracovať, neodmietnu sa spreneveriť zákonu, ani odmenu z „lupu“. Našťastie v niektorých z nich sa pod ťarchou dôkazov ozvalo svedomie a stali sa z nich kajúcnici. V mnohých podobných zlyhaniach ide nejeden raz o čestných ľudí, ktorí prišli s úprimnou snahou riešiť problémy. Narazia na systém, ktorý ich zomelie. Jednotlivec nemá žiadnu šancu ho zmeniť. Buď sa prispôsobí, alebo odíde.
Pýtať sa musíme, ako naša polícia a celá spoločnosť mohli klesnúť tak hlboko, až na morálne dno. Ako je možné, že polícia bola de facto privatizovaná? Odpoveď nie je jednoduchá. Počiatky treba hľadať v divokých 90. rokoch. Ale prepad až ku dnu nastal počas vlád Smeru, dvakrát za sekundovania SNS. Osobná politická zodpovednosť je na pleciach vtedajšieho premiéra a ministra vnútra. Menovite Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Nechajme nateraz bokom špekulácie, do akej miery vedeli, čo sa presne deje, rozhodne však zlyhali ako manažéri. Pretože v normálne fungujúcom štáte súkromná osoba, „podnikateľ“, nemôže prevziať riadenie polície.
Ak sa Fico v poslednom čase chváli, ako dobre vedel manažovať štát na rozdiel od súčasných vládnych predstaviteľov, tak práve spomínané výpovede ukazujú, že to bolo presne naopak. V normálnej demokratickej krajine by za také flagrantné zlyhanie v riadení štátu mal politik rezignovať. Respektíve by stratil akúkoľvek podporu verejnosti. Ako to bude na Slovensku?