Nemalá suma hrubej mzdy vo výške 700 eur nám však nič nehovorí. Je to zavádzajúce číslo. V realite dostanú zamestnanci na ruku 563,53 eura. Oproti súčasnosti si polepšia o 38 eur. Ale bude to stačiť, keď inflácia presahuje 10 percent? Vôbec nie. Pritom ani údaj o inflácii nie je korektný. Jej výpočet nezodpovedá nákupnému košu najmenej zarábajúcich. Rast cien potravín a energií ich postihuje oveľa viac ako iné skupiny populácie. Okrem seniorov. Preto by mala rovnako ako pre seniorov existovať zvlášť inflácia aj pre najmenej zarábajúce skupiny.
Lenže musíme byť korektní. Minimálna mzda často nezodpovedá reálnej mzde. Je nutné k nej započítať príplatky za nadčasy, nočné služby, víkendy a sviatky. Na výplatnej páske je preto často iná suma. To nič nemení na skutočnosti, že z takejto nízkej mzdy sa len sotva dá slušne a civilizovane vyžiť. Možno v niektorých regiónoch, kde sú nižšie životné náklady, zvlášť ceny nehnuteľností.
Minimálna mzda, o ktorej sa stále rozprávame, platí iba pre najmenej náročné práce – napríklad pre pomocného robotníka či upratovačku (tento rok 646 eur). Jednotlivé náročnosti práce sú rozdelené do šiestich stupňov s koeficientmi od 1 do 2. Napríklad v druhom stupni náročnosti, do ktorého patrí predavačka, kuchár a čašník, je minimálna mzda v tomto roku 762 eur. Pre účtovníčku, zdravotnú sestru či obchodného zástupcu spadajúcich do tretieho stupňa je to 878 eur.
Čoraz viac sa rozmáha práca na viacero čiastočných úväzkov. Po ich sčítaní veľa ráz konečná výška mzdy takýchto pracovníkov nedosahuje sumu minimálnej mzdy. Sú mimo. Nikoho to netrápi.
Ani tieto čísla nehovoria celú pravdu. Čoraz viac sa rozmáha práca – nielen na Slovensku, ale najmä v západnej Európe – na viacero čiastočných úväzkov. Po ich sčítaní veľa ráz konečná výška mzdy takýchto pracovníkov nedosahuje sumu minimálnej mzdy. Sú mimo. Nikoho to netrápi.
Nehovoriac o slovenskom špecifiku. Najnižšie tabuľkové platy vo verejnom (štátnom) sektore sú už dlhšie pod hranicou minimálnej mzdy. Túto hanebnú anomáliu neriešila ani minulá vláda „rurálnych“ sociálnych demokratov zo Smeru, ani terajšia. Predchádzajúci minister financií Eduard Heger ani súčasný Igor Matovič, ktorí majú plné ústa „prorodinnej“ politiky, akosi nenašli čas na nápravu.
Svoje majú čo povedať k číslu 700 aj zamestnávatelia. Pre nich tiež nič neznamená. Náklady na pracovníka (cena práce) po započítaní odvodov a príspevku na stravu sa dostanú na sumu 1 000 eur. Áno, toľko ich bude od januára stáť zamestnanec s minimálnou mzdou. A to už nie zanedbateľná suma. Hovoríme stále o najnižšom stupni náročnosti práce. V tých vyšších – predavačky, kuchárky či zdravotné sestry – to bude viac. Keď k tomu pripočítame rast cien energií a iných vstupov, nie je im čo závidieť.
Pritom v porovnaní s okolitými krajinami je naša minimálna mzda plus-mínus na rovnakej úrovni. Háčik je v niečom inom. Za posledných desať rokov rástla oveľa rýchlejšie ako priemerná mzda, a ešte viac ako produktivita práce. To spôsobuje veľké problémy. Slovenskí podnikatelia budú musieť hľadať nové spôsoby, ako zvyšovať produktivitu práce – buď novými technológiami (ak nájdu finančné prostriedky), alebo v organizácii práce. Alebo zvýšia ceny.
Na jednej strane je minimálna mzda príliš nízka, na druhej dosť vysoká. Problémy robí zamestnancom aj zamestnávateľom. Kde je chyba? V nesprávne nastavenom daňovo-odvodovom systéme, a najmä vo vysokej cenovej hladine na Slovensku. S oboma je treba niečo robiť. Komplexne a urýchlene.