Práve tam si mal vtedajší predseda vlády Fico spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom pozvať riaditeľa Finančnej správy (FS) Františka Imreczeho. Ten si mal so sebou priviesť aj Ľudovíta Makóa, riaditeľa Kriminálneho úradu FS. Stretnutie sa malo uskutočniť ešte v roku 2017. Aspoň tak uvádza kajúcnik Makó (Imreczemu sa už schôdzky zlievajú).
Nemalo by na tom byť nič zlé, keby nešlo o hľadanie špiny na vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku (podobne ako v prípade Michala Kováča v 90. rokoch). Konkrétne o daňové operácie (podvody) pri financovaní volebnej kampane v rokoch 2013 a 2014. (Teraz nechajme bokom samotné delikty, tie sú už na súde.)
Tu ide o niečo iné. Keď Kiska dostatočne „nespolupracoval“ (ako Kováč) a rástla mu popularita, Fico a Kaliňák sa rozhodli, že mu pristrihnú krídla. A nie hocijako, ale zneužitím moci. Kvôli tomu sú obvinení zo zosnovania zločineckej skupiny. Zatiaľ nič nie je preukázané, takže na konečné súdy je čas.
Momentálne sa dostávajú na povrch iba kusé, ale o to zaujímavejšie informácie, ktoré veľa napovedajú o etike vládnutia Smeru. Makó sa sťažuje, že premiér sa k nemu správal žoviálne, ako keby sa dávno poznali. Nedajme sa oblafnúť, vo funkcii bol iba preto, že patril medzi „našich ľudí“. A s nimi sa mohlo dôverne baviť o „všetkom“. Nielen ponúkať cigary a popíjať v pracovnej dobe víno. Pritom už len to kompromituje. Ako si to majú vyložiť nižšie postavení štátni úradníci?
Ešte horšie je, že utajované, nezákonne získané materiály na Kisku nemali putovať iba k premiérovi, ale aj k oligarchovi z pozadia Smeru a tiež vysokému postavenému človeku podsvetia. Ak by to bola pravda, Fico a Kaliňák prinajmenšom nemajú čo hľadať vo verejnom živote. Počkajme si však na vyšetrovanie.