Teploty šplhajúce sa k štyridsiatim stupňom nie sú novinkou. Takéto vlny sme zažili v Európe neraz. Napríklad v roku 2003, 2007, 2012. Aj v dávnejšej minulosti. V posledných rokoch sú však čoraz početnejšie a výraznejšie. Tornáda sme donedávna poznali len z televíznych záberov z USA.
Klimatológovia a meteorológovia nám vysvetlili, prečo k týmto prudkým výkyvom dochádza. Zmena prúdenia vzduchu v Európe a v Atlantiku nie je však príčinou, ale dôsledkom. Topenie horských i polárnych ľadovcov, oteplenie oceánov, vyschnutá pôda, čoraz sporadickejšia snehová prikrývka počas zimy. Oteplenie dospelo do štádia, z ktorého niet cesty späť.
Zabudnime aj na závery klimatických summitov. My potrebujeme nové dohody založené na úplne inej paradigme. Znižovanie oxidu uhličitého je nevyhnutné, ale priamy a okamžitý dosah na klímu nemá. V atmosfére sa akumuluje a roky sa odbúrava. Je to beh na dlhú trať. Zmene klímy – požiarom, suchám, záplavám tornádam, horúčavám sa musíme prispôsobiť. Ako? To by mala byť otázka dňa. Pretože zhorené, zaplavené alebo sfúknuté domy sú tiež konkrétne osobné tragédie a ekonomické škody, nielen ekologické.
Zhorené, zaplavené alebo sfúknuté domy sú tiež konkrétne osobné tragédie a ekonomické škody, nielen ekologické.
Technológie na odchytávanie CO2 sú zatiaľ málo účinné. Myslieť, že zmenu klímy dosiahneme iba prechodom na elektromobily, je hlúposť. V Európe autá tvoria iba 15 % emisií, vo svete jedno percento. A to je celková úspora emisií elektromobilmi otázna. Skôr by sme mali menej cestovať, presedlať do vlakov a prestať kupovať veľké vozidlá so širokými kolesami a s vysokými emisiami. Nuž, to však chce zmenu životného štýlu. Sme na to pripravení?
Ani solárne panely nás nezachránia. Treba ich vyrobiť a zlikvidovať, to sú tiež emisie. Navyše je to nespoľahlivý zdroj elektrickej energie. Rovnako spásu neprinesie výroba umelého mäsa a zákaz chovu hovädzieho dobytka (protesty farmárov v Holandsku), hoci ten vypúšťa veľa metánu, ktorý je škodlivejší ako CO2. Oveľa múdrejšie by bolo zastaviť nezmyselné rozvážanie mäsa, poľnohospodárskych produktov a potravín kamiónmi z jedného kúta Európy (či sveta) na druhý. Rovnako digitalizácia sveta nie je úplne nevinná. Dátové centrá, prenos dát či donedávna ešte nedotknuteľné kryptomeny (Bitcoin) spotrebujú tiež kvantá energie.
My potrebujeme zásadnú zmenu prístupu k životu. Nemôžeme hovoriť o úsporách energie a emisií, keď naša spotreba rastie a vytvára enormnú produkciu odpadov. Aká katastrofa musí prísť, že si uvedomíme, že ekonomický model založený na nakupovaní podľa najnovšej módy nás vedie do ekologickej záhuby? My Európania sme navyše veľmi pokryteckí. Tovary si dávame vyrobiť do Ázie (a do Afriky vyvážame odpad) a potom obviňujeme tamojšie štáty, že majú vysokú uhlíkovú stopu. Za ich emisie sme zodpovední prinajmenšom rovnakou mierou.
To všetko vedie k základnej otázke, ktorú sa bojíme otvoriť. Koľko ľudí je pri súčasnom životnom štýle a zvyšovaní blahobytu schopná uživiť planéta Zem? Pretože ona už nevládze.