A opäť veľmi symbolicky: väčšina mostov bola postavená pred zhruba šesťdesiatimi rokmi. V dobe, keď veľká časť ľudí verila v šťastnejšiu budúcnosť, spájanie. Dnes? Škoda pripomínať. Mosty postupne dožívajú. Omladzovaciu kúru potrebovali už dávno. Najprv sme si mysleli, že všetky neduhy – aj tie verejné – vyrieši privatizácia a trh, potom eurofondy. Naše vlády neboli ochotné investovať ani cent. Dnes zbierame „ovocie“.
V Hlohovci sa podarilo uzavrieť most v hodine dvanástej. Ani rekonštrukcia nebude všeliekom, pretože tamojší most cez Váh je permanentne preťažený. Medzi Hlohovcom a Piešťanmi je akútne potrebný nový most, aj vzhľadom na pokročilý vek piešťanského. Stavba nových mostov, to je zatiaľ ríša fantázie. Veď v Bratislave nevieme postaviť ani jednoduchý diaľničný nadjazd s križovatkou.
Možno novým mostom nazvať totálnu rekonštrukciu 200-metrového mosta pri obci Sirník na rieke Ondava? Ten bol tiež uzavretý v marci. Oba prípady sú iba špička ľadovca. V havarijnom stave je neuveriteľných 1 717 mostov. Po životnosti! O tých malých často nevieme. Pokiaľ sa nezrútia. V Seredi, kadiaľ vedie obchvat z Hlohovca, hrozí pád mosta cez železnicu. Akékoľvek uzavretie aj menšieho mosta spôsobuje miestnym nemalé logistické a dopravné problémy. Obchádzkové trasy často merajú desiatky (zbytočných) kilometrov.
Ministerstvo dopravy už vypracovalo harmonogram výstavby cestnej infraštruktúry, ktorého súčasťou je aj Mostný program. Podľa odborníkov je však nezrozumiteľný, chýba jasný systém (aj ľudia). Znovu chceme oblafnúť sami seba. Namiesto eurofondov nás majú zachrániť PPP projekty. Nie, potrebujeme klasický cestný fond a do neho naliať naše verejné peniaze z daní. Otázkou je, či sa v (politicky) rozdelenej spoločnosti dokážeme zhodnúť aspoň na potrebe investovania do mostov.