Je verejným tajomstvom, že zdravotný systém na Slovensku je dlhodobo podfinancovaný. Pre nízke mzdy odchádzajú lekári a sestry do zahraničia, čo má následne vplyv na to, že v nemocniciach chýba personál a zatvárajú sa celé oddelenia. Nehovoriac o tom, že štát neplatí za svojich poistencov, koľko by mal…
Už dlhšie je jasne badateľný jeden trend – hoci sme od roku 2004 členmi EÚ, nezreformované zdravotníctvo (a školstvo) sa uberajú skôr smerom k Latinskej Amerike než k vyspelému Západu – kto má peniaze, zaplatí si balíček starostlivosti v súkromnom medicínskom zariadení, kto ich nemá, trávi čas hľadaním odborných lekárov a následne vysedávaním v čakárňach.
Najväčší paradox je to, že k tým istým lekárom, ktorí doobeda slúžia v štátnom zariadení, sa môže klient disponujúci dostatočným množstvom peňazí popoludní pohodlne objednať na presne stanovený čas.
Tu nejde o kritiku súkromných zdravotníckych zariadení. Tie fungujú všade vo svete. Lenže ak tu uprostred Európy štát nedokáže zabezpečiť ani poskytovanie elementárnych zdravotných služieb – v regiónoch chýbajú všeobecní lekári, zubári aj špecialisti – jednoducho zlyháva. Namiesto toho, aby sme napredovali, vraciame sa späť, do čias, keď lekár bol luxusom.
Ak niekto nechápe, prečo hnev a frustrácia u ľudí narastajú, má tu jasné vysvetlenie. Systém, ktorý z ľudí vytvára občanov druhej kategórie, vzbudzuje hnev.
Ak tu uprostred Európy štát nedokáže zabezpečiť ani poskytovanie elementárnych zdravotných služieb – v regiónoch chýbajú všeobecní lekári, zubári aj špecialisti – jednoducho zlyháva. Namiesto toho, aby sme napredovali, vraciame sa späť, do čias, keď lekár bol luxusom.
Vláda na utorkovom rokovaní splnila iba jednu z ôsmich požiadaviek lekárov (aj to najmenej podstatnú) a vyhradila si čas na naštudovanie problematiky. Čo chcú do pondelka analyzovať? Fakty sú nad slnko jasnejšie!
To, že naši lekári a zdravotné sestry zarábajú výrazne menej oproti Západu, nikoho neprekvapí. Lenže ich platy výrazne zaostávajú aj v porovnaní so susedným Českom, Maďarskom a Poľskom! A keďže sme členmi EÚ, nik ich tu nemôže nasilu držať.
No azda ešte nepochopiteľnejšie sa štát správa vo vzťahu k svojich poistencom (deťom, dôchodcom atď.). Vie, koľko je nutné uhrádzať, no roky tak nerobí, čím zvyšuje deficit zdravotníckych zariadení. Keď sa dlhy nakopia, niečo im uhradí, no všetko sa po čase zopakuje. Takto to predsa nemôže fungovať!
Kým v susednom Česku štát tento rok platby za svojich poistencov zvýšil na 1 967 korún mesačne, čo je 80 eur, na Slovensku je to len 35 eur! Ako má potom zdravotníctvo normálne fungovať, keď napríklad operácia srdca stojí viac ako 28-tisíc eur?
To všetko sú známe fakty. Netreba nič analyzovať a skúmať. Treba konať. Evidentne však chýba vôľa pohnúť vecami dopredu. A zatiaľ čo nám lekári a sestry odchádzajú húfne preč, my sa tu moceme dookola v kruhu. Posledný nech zhasne!