Poslanecký klub ĽS NS bol rozpustený, kotlebovci však v čachroch rozpadávajúcej sa vlády neprestali miešať karty. Samozrejme, najmä zásluhou deus ex machina, ministra financií Igora Matoviča, ktorý si v otázke takzvaného prorodinného balíčka neváhal pochvaľovať súhru s ĽS NS. Netreba vari ani dodávať, že táto súhra nastala najmä v otázke rodín v núdzi, ktorým extrémisti nepovedia inak ako „osadníci“ a ktorých generačnú chudobu „prorodinný balíček“ vyrieši tak, že bude deti už teraz trpiace zlou výživou a hladom trestať tak, že im polovicu prídavku po novom celkom vezme, ak si s hudcami v žalúdku neodtrpia povinné penzum v škole. Odsúdený Kotleba sa pochválil, ako sa im presadením možnosti krátenia prídavkov na polovicu podarilo „pretlačiť pár dôležitých zmien“, a neodsúdený Matovič, ktorého hviezda stále žiari, vyhlásil, že je rád, že aj „ľudia z ĽS¤NS“ si uvedomujú dôležitosť vzdelania detí – áno, aj v rómskych osadách“. Ľudia, ktorým by vraj kedysi nebol „ruku podal“. Ilúzia, ak dajaká bola, o vyhradení extrémizmu pre jedinú stranu sa rozpadla ako domček z karát.
Možno pri tomto uhle pohľadu zas až tak veľmi neprekvapí, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa rozhodla stranu ĽS¤NS nerozpustiť. Dokonca sa uzhodla, že menovaná strana, jej aktivity, prezentácia a činnosť „prešli vývojom“ a už vraj nereprezentujú víziu spoločenského modelu popierajúceho demokratické princípy. Isteže, tieto princípy medzičasom ako voda presiakli múrmi slovenskej (ne)politiky, kto by si teda v nových stanovách strany všimol „ciele, ktoré by mohli zrušiť demokratický poriadok“?