Nerozpustenie ĽS NS. Podstata leží hlbšie

Má sa demokracia brániť pred tými, ktorí sa usilujú o jej odstránenie či o podkopanie princípov tolerancie a plurality? Práve túto otázku opäť otvoril Generálny prokurátor (GP) Maroš Žilinka svojím rozhodnutím nepodať návrh na rozpustenie Kotlebovej ĽS NS.

, 14.08.2022 19:00
Marian Kotleba Foto: ,
Predseda ĽSNS Marian Kotleba
debata (32)

Diskusia o opätovnom návrhu sa spustila po tom, čo súd právoplatne uznal Mariana Kotlebu za vinného zo spáchania trestného založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Práve to malo byť nosným dôvodom na opätovné posúdenie, či je strana súca na rozpustenie. Platí totiž zásada, že prejavy predsedu sa strane pričítavajú automaticky.

Problematika má však viac dimenzií a aj úvahy o okrajovosti vplyvu strany sú namieste. Najvhodnejším riešením je totiž porazenie antisystémových síl prostredníctvom volieb. Na druhej strane, myšlienka takmer nulového koaličného potenciálu strany nie je vzhľadom na radikalizáciu „demokratických” strán úplne na mieste. Svedčí o tom už len koketovanie OĽaNO s podporou kotlebovcov pri tzv. rodinnom balíčku.

Podstata diskurzu na túto tému však leží hlbšie. Problematika rozpúšťania strán víri diskusie aj vo vyspelejších demokraciách. Mali by sa aj otvorené a tolerantné systémy brániť proti intolerancii a extrémistickým hnutiam? Mala by demokracia na svoju ochranu pristúpiť aj k nedemokratickým praktikám?

Tieto úvahy v sebe predpokladajú existenciu dôvery členov spoločnosti, že demokracia je hodnota hodná ochrany. Dnes však žijeme v krajine, kde približne 67 percent populácie nie je spokojných s tým, ako demokracia funguje. Narastajúci trend nedôvery ukazuje aj prieskum GLOBSEC trends 2022, podľa ktorého až 49 % opýtaných súhlasilo, že „mať silného lídra, ktorý sa nemusí trápiť so žiadnym parlamentom a voľbami, je dobré pre moju krajinu”. Prevládajúce pocity odcudzenia a apatie podčiarkuje aj 51-percentná podpora opýtaných pre myšlienku, že „nezáleží na tom, kto je pri moci, nič sa nezmení”. Ľudia postupne strácajú dôveru v zmysel a cieľ demokracie.

Legitimita rozpúšťania antidemokratických síl pramení primárne z dôvery občanov v hodnoty demokracie a právneho štátu. Ak chýba, uplatňovanie represívnych opatrení militantnej demokracie sa môže javiť len ako posledné údery umierajúceho molocha.

Práve z týchto dôvodov je dôležitý kontext. Legitimita rozpúšťania antidemokratických síl pramení primárne z dôvery občanov v hodnoty demokracie a právneho štátu. Ak chýba, uplatňovanie represívnych opatrení militantnej demokracie sa môže javiť len ako posledné údery umierajúceho molocha. Preto je otázkou, čo s tým?

To, že dnes značná časť populácie nedôveruje demokratickému systému, nie je preto, že ide v ich očiach o nesprávny model fungovania spoločnosti. Ale preto, že nefunguje tak, ako by mala. Zdravá demokracia zúfalo potrebuje zdravé politické strany – zoskupenia, ktoré sú prevodovkou medzi spoločnosťou a verejnou mocou. Ak tá nefunguje, politika štátu nemôže efektívne a reprezentatívne reflektovať požiadavky ľudí, ktorých zastupuje. A potom sa prirodzene ani ľudia nestotožňujú s tým, akým smerom sa uberá štát. Narastá frustrácia, z ktorej pramení podpora antisystémových síl.

Práve z týchto dôvodov by malo byť celospoločenskou témou hľadanie spôsobov, akými navracať dôveru občanov v demokratickú formu vlády. Tak, aby bol počuť hlas všetkých, ktorí obývajú naše malé Slovensko. A až potom možno zistíme, že represívne potláčanie antisystémových strán nie je vôbec témou dňa.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #Generálna prokuratúra #ĽS NS #rozpustenie ĽS NS
Flowers