V utorok dopoludnia sa objavila tlačová správa, že na Ukrajinu pošleme 30 starých tankov T-72 a z Nemecka na revanš dostaneme 15 moderných tankov Leopard 2. Minister Naď neváhal obratom správu na sociálnej sieti dementovať.
A neodpustil si štipľavé poznámky na novinárov. Jej prevzatie a uverejnenie bez overenia pravdivosti označil „eufemisticky“ za lajdácku chybu. A posťažoval si, prečo sa nikto neobrátil priamo na neho alebo na komunikačný odbor.
Pritom správa bola veľmi aktuálne prevzatá z ekonomického magazínu Business Insider. To minister dobre vedel. A tiež, že nemeckí kolegovia majú informáciu z tamojších vládnych zdrojov. Chcel tým Naď naznačiť, že toto renomované médium šíri hoaxy či má lajdáckych novinárov? Alebo by sme na Slovensku nemali „slepo“ preberať akúkoľvek informáciu z renomovaných západných médií? Pretože nejde o prvý prípad u ministra Naďa.
Áno, v správe bola nepresnosť. Na Ukrajinu neposielame tanky, ale 30 bojových vozidiel pechoty (BVP-1). Namiesto toho, aby minister štandardne uviedol informáciu na pravú mieru, začal robiť cirkus. Až o dve hodiny neskôr sme boli na tlačovej besede informovaní o podpísaní dohody s Nemeckom. Ako sme sa na nej dozvedeli, v hre boli aj iné alternatívy (teda tanky). Nakoniec sme dokázali vyboxovať viac. Aj preto, aby sme neoslabili svoju obranyschopnosť (naopak, posilnili sme ju) a na Ukrajinu posielame BVP, ktoré ani nevyužívame (a Ukrajine pomôžu).
To skutočne nešlo inak odkomunikovať? V pokoji, bez vášní a agresivity. Prečo opäť toľko zbytočných emócií, keď bežný človek nedokáže BVP rozoznať od tanku? To musí politik OĽaNO v každej maličkosti reagovať podráždene?