Na to, aby človek zistil, že s naším školstvom nie je niečo v poriadku, nemusí byť ani analytik, stačí mať otvorené oči a byť trochu vnímavý. Z pozorovania bežného rodiča možno konštatovať, že už pred desiatimi rokmi tvorili učiteľský zbor na základných školách prevažne ženy nad 50 rokov a mladých bolo ako šafranu. Dalo sa preto očakávať, že v horizonte jednej dekády budeme mať vážny problém, lebo na školách jednoducho nebude mať kto učiť.
Zároveň poznáme štatistiky, podľa ktorých v rámci krajín OECD patria slovenskí učitelia k najhoršie plateným. Testovanie PISA nám zasa pravidelne ukazuje, že naše deti hlúpnu.
A čo urobili politici, ktorí sa zaklínajú tým, že školstvo je pre nich prioritou, pre to, aby situáciu zlepšili? Nič. Školstvo spolu so zdravotníctvom zostáva jednou z dvoch oblastí, ktoré neprešli zásadnou reformou.
V pondelok sa začína školský rok a v školách chýba 3,5 tisíca učiteľov (o vychovávateľkách, kuchárkach a upratovačkách ani nehovoriac). Chýbajúce pozície učiteľov matematiky, fyziky a cudzích jazykov budú riaditeľa plátať pedagógmi v dôchodkovom veku (v lepšom prípade) či nekvalifikovanými učiteľmi. Lenže o rok bude chýbať učiteľov ešte viac. Vieme, že raz dospejeme do situácie, keď už nebudú môcť suplovať ani seniori. Čo potom?
„Ak chceme vrátiť vážnosť učiteľskému povolaniu, musíme zvýšiť mzdy,“ zastrájal sa kedysi minister školstva Branislav Gröhling. To, čo však vláda ponúkla učiteľom, je iba chabá záplata na veľkú finančnú dieru.
Je alarmujúce, že začínajúci učiteľ v hlavnom meste nedokáže z platu ani len vyžiť!
Zemiaky môžeme doviezť z Francúzska (sic!), zdravotnícky personál možno príde z Ukrajiny, lenže učiteľov nemáme odkiaľ doviezť!