Prezidentka v pondelok rozhodla, že referendum o predčasných voľbách s jednou otázkou vypíše, druhú posiela na Ústavný súd. Smer hovorí o ďalšom zmarení referenda. Ako sa teda z toho vymotať?
Od júna poznáme otázky sformulované právnymi expertmi Smeru. Prvá, s ktorou sa prezidentka obracia na Ústavný súd, znie: „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?“. Na prvý pohľad sa znenie môže javiť ako jasné. No stačí chvíľa zamyslenia a zistíme, čo je to za nezmysel. Akú vládu majú organizátori na mysli? Tú, ktorá fungovala v čase zberu podpisov, alebo tú v čase vyhlásenia referenda? Či jej podobu v dobe platnosti výsledkov referenda? Čo ak sa vláda medzičasom vystrieda? Nikto netuší.
Argumenty Smeru sú tak mimo reality, že sa nemožno zbaviť presvedčenia, že ide o úmyselný ťah. Ak by chceli účelovo zmariť referendum irelevantnými otázkami, aby mohli „hecovať" svojich priaznivcov a vyfabrikovať si ďalší dôvod na kopnutie si do hlavy štátu, nevyzeralo by to inak.
Spoločenské normy musia byť jasné a zrozumiteľné. Táto otázka však nespĺňa ani jedno. Ak by niekto pochyboval, stále je to len špička ľadovca jej problému. Odhliadnuc od toho, je totiž nezmyslom aj požadovanie demisie vlády referendom. Nielenže samotná vykonateľnosť je sporná, ale aj nelogická v kontexte cieľa, ktorý opozícia sleduje. Už len preto, že pád vlády predsa automaticky nevedie k voľbám. Ak by aj bol tento nezmysel schválený a zrealizovaný, súčasná koalícia by pokojne mohla vytvoriť tú istú vládu s dôverou aktuálneho zloženia parlamentu.
Argumenty Smeru sú tak mimo reality, že sa nemožno zbaviť presvedčenia, že ide o úmyselný ťah. Ak by chceli účelovo zmariť referendum irelevantnými otázkami, aby mohli „hecovať" svojich priaznivcov a vyfabrikovať si ďalší dôvod na kopnutie si do hlavy štátu, nevyzeralo by to inak. Aby toho nebolo málo, ešte aj podpisy odovzdali neskoro na to, aby sa referendum mohlo konať so spojenými voľbami. To je buď čistý amaterizmus, alebo len trápny pokus o lacné frčky.
Snaha Smeru o vytiahnutie Slovenska z marazmu, do ktorého sme sa dostali, azda už ani nemôže vyzerať neúprimnejšie. Vecné argumenty strieda lacný populizmus a demagógia. Dnes to však zrejme stačí.
Nech už referendum dopadne akokoľvek, systematický problém krízy demokracie nerieši. Tá spočíva primárne v nefunkčnosti politických strán, ktoré pôsobia len ako lacné prívesky nedemokraticky naladených otcov zakladateľov.
Ak nám skutočne záleží na tom, aby sme žili v slobodnej a demokratickej spoločnosti, tak sa nemôžeme uspokojiť s občasným hodením lístka do volebnej urny. Demokracia v podobe zapájania občanov do verejného diania by mala fungovať neustále. A to najmä prostredníctvom straníckych alebo alternatívnych procesov. Ak toto chýba, nemôžeme sa čudovať, že tí, ktorí si nárokujú titul reprezentantov ľudu, nemajú o problémoch širokej spoločnosti ani šajn.
Práve preto urgentne potrebujeme hľadať riešenia krízy straníckeho systému a zároveň hľadať nové cesty občianskej participácie. Inak máme väčší problém, ako sa nám na prvý pohľad môže zdať.
Pokým sa toto nezmení, ani tucet (predčasných) volieb nás nevylíže z problému, ktorý máme. Karty síce rozdáme nanovo, no výber je stále rovnaký. Jednoducho – polámanú chrbticu leukoplastom nepolátame. A už vonkoncom nie lacným demagogickým lepom.