Neistotu stále vyvoláva Igor Matovič. Ešte ani neodzneli dozvuky ich inaugurácie, minister financií sa novým kolegom predviedol v Národnej rade v plnej paráde. Pri odvolávaní ministra vnútra Mikulca sa nezdráhal na adresu expremiéra Roberta Fica používať výrazy ako henten hajzel, zmrd, špinavec, novodobý Hitler a opozíciu nazývať mafiou a vagabundmi. Tento slovník je za hranicou akejkoľvek politickej slušnosti a korektnosti.
Sadať si do jedného vozidla s vedomím, že rovnako ako Richard Sulík sa aj oni môžu stať fackovacím panákom nevyspytateľného Matoviča, vyžaduje skutočne odvahu.
Ak do toho započítame dramaticky zlú medzinárodnú a ekonomickú situáciu, môže ísť doslova o politickú samovraždu. Podľa ministra hospodárstva Hirmana sa v zlých časoch netreba vzdávať, ale bojovať. Zvládnuť ťažké časy s čo najmenšími boľačkami je určite výzvou. Aj pre nového ministra zahraničných vecí Káčera. Stávka na zreteľne prozápadne a proatlanticky orientovaného renomovaného diplomata počas ruskej agresie na Ukrajine je preto správnym krokom. Aj keď mnohým „mierotvorcom“ táto voľba nevonia.
Keď Hirman a Káčer boli ťahy na istotu, tak o ministrovi spravodlivosti Karasovi toho veľa nevieme, hoci je predseda Slovenskej advokátskej komory. Šušká sa, že si ho presadil Boris Kollár. Aj keď pri inaugurácii naznačil smerovanie, až čas ukáže, kam sa bude rezort spravodlivosti a reforma justície uberať.
Či menšinová vláda prežije nasledujúce mesiace, je otázka. Vládnuť nejako bude musieť, zvlášť v krízových rezortoch. Nezávislí a renomovaní odborníci vo funkcii ministrov môžu uľahčiť prijímanie zásadných protikrízových opatrení v parlamente. Z tohto dôvodu ich voľbu musíme iba kvitovať.