Keď 6. februára 1952 nastúpila na trón, mala 25 rokov a britským premiérom bol Winston Churchill. V tom čase Európu rozdeľovala železná opona a v Kórei zúrila vojna. Na tróne zotrvala neuveriteľných 70 rokov. Za ten čas sa na Downing Street 10 vystriedalo 15 premiérov! Dokázala dôstojne zastávať svoj úrad, a preto ju Briti milovali.
Popularita hlavy štátu bola obrovská a po jej smrti bude pravdepodobne upadať. Nová generácia Britov vidí v Karolovi III. skôr starnúceho muža, predstaviteľa „starého sveta“, ktorý už neexistuje. Navyše, ktorý sa ani zďaleka neteší takej popularite ako jeho matka.
Monarchiu stále podporuje viac ako 60 percent Britov, takže okamžitý zánik jej určite nehrozí. Pred novým panovníkom Spojeného kráľovstva však stojí niekoľko veľkých výziev.
Ríša, nad ktorou slnko nikdy nezapadá, sa v priebehu niekoľkých desaťročí postupne scvrkla na jeden ostrov. Najprv prišla o svoje koloniálne panstvo, po nešťastnom brexite sa sama vylúčila z EÚ, a teraz hrozí, že z Veľkej Británie bude Malá Británia. V Škótsku sa pravdepodobne v najbližších rokoch uskutoční referendum o jeho zotrvaní v spoločnom kráľovstve.
Kým pri prvom referende v roku 2014 to bola britská vláda, ktorá hrala „európskou kartou“, upozorňovala, že Škótsko v prípade osamostatnenia nebude súčasťou EÚ, teraz je to naopak. Po brexite v Škótsku silnejú tlaky, aby sa krajina osamostatnila a stala opäť súčasťou EÚ. Udržať monarchiu jednotnú tak pre nového panovníka bude najväčšou výzvou.
Hoci sa v Londýne môžu utešovať, že sú stále súčasťou Commonwealthu, je asi len otázka času, keď krajiny ako Austrália, Kanada a Nový Zéland začnú koketovať s myšlienkou, že už nechcú patriť pod korunu jeho veličenstva. Barbados, ktorý sa stal republikou na sklonku minulého roka, pre ne môže byť inšpiráciou.