Sledovanie stále tých istých príbehov je už unavujúce. Minister financií pri svojej obhajobe v podstate nehovoril nič nové, len dokola „dídžejoval” svojimi obohratými platňami. V skratke – robím skvelé veci, a preto som obeťou progresívnych fašistov a mafie. Naratív tak postavil na svojich dvoch obľúbených deliacich líniách – na falošnom boj proti mafii (s Kollárom v záprahu) a zároveň na svätom boji proti „zaujatým” bezvercom, ktorých prirovnáva k Hitlerovým poskokom. Igor opäť tak vyťahuje z rukáva svoj evergreen – stavanie sa do pozície obete, ktorej chcú ublížiť temné sily, pretože robí úžasné veci a pomáha rodinám. A preto aj keď „padne”, svojou vľúdnosťou nás vykúpi z hriechov a blahosklonne privíta SaS späť do vlády. Dokonalý bizár.
I keď sa Igor Matovič môže javiť ako neprávom ukrivdený človek, fakt je, že on si to užíva a cíti sa dobre. Opäť je stredobodom pozornosti, je na piedestáli a všetci spomínajú jeho meno.
I keď sa môže javiť ako neprávom ukrivdený človek, fakt je, že on si to užíva a cíti sa dobre. Opäť je stredobodom pozornosti, je na piedestáli a všetci spomínajú jeho meno. Svedčí o tom celá jeho politická kariéra, ktorú vybudoval na role klauna. Kontroverznými vyjadreniami a praktizovaním antipolitiky pútal pozornosť. A tak ako to v prípade klaunov býva, na smiech sú potom len tí, čo im naletia na vylomeniny a zapodievajú sa ich prešľapmi.
A tak sa dopracoval do štádia, v ktorom sa javí, že nech čokoľvek vypustí z úst, azda prehrať nemôže. Z pravidla – aj zlá reklama je reklama – si spravil pancier, pomocou ktorého sa jednou nohou stále drží pri potenciáli zotrvať v parlamente. A aj tak dokáže Igor Matovič – generátor kontradikcií – na jednej strane hodiny v parlamente „nakladať” bývalému partnerovi a na druhej strane deklarovať, že „prehltne trpkú pilulku“, a keď ho odvolajú, ponúkne SaS návrat do vlády.
Nezmyselné, lacné a prvoplánové. Napriek tomu mu na to skočili tarabovci, ktorí si teraz užívajú svoju umelo nafúknutú cenu v parlamente. Tí však len dúfajú, že podpora Matoviča ich vynesie na vyššie mocenské priečky. V podstate je zábavné sledovať, ako sa dlhodobí odporcovia koalície vykrúcajú, vajatajú a vyťahujú Matovičove „upatlané“ argumenty, len aby zastreli svoju tichú podporu menšinovej vláde. Zrejme však zákulisné ponuky boli lákavejšie ako udržanie konzistentnosti vlastných postojov. Ťažko sa to dá vysvetliť inak. Šance na návrat SaS do vlády sú v oboch prípadoch mizivé.
Igor Matovič to zatiaľ pre posunuté hlasovanie ustál. Šou pokračuje. Na troskách dôvery občanov v schopnosti normálneho fungovania demokracie však povstanú práve tí, ktorým jeho vyčíňanie vyhovuje najviac. Slovensko je tak dnes v zovretí dvoch extrémov. A v takomto nastavení neočakávajme, že „dobre bude“.