V prípade Putina platí okrídlený výrok, že sa nič nenaučil a nič nezabudol. Je až zarážajúce, že postup, ktorý si zvolil, je navlas podobný imperiálnej politike Sovietskeho zväzu. Keď Stalin v roku 1940 pripojil pobaltské republiky k ZSSR, postupoval takto: najprv pod nejakou zámienkou poslal do krajiny svoje vojská, nasledovali zmanipulované voľby, po ktorých sa nová prokremeľská vláda obrátila na Moskvu so žiadosťou o pripojenie k Sovietskemu zväzu. Súčasný vládca Kremľa aplikuje tento scenár v praxi ako cez kopirák.
Keď Putin v piatok hovoril o „vôli miliónov ľudí“, bezostyšne klamal. V jeho slovách bolo počuť ozvenu dávnych čias, keď sa v českom pohraničí ozývali výkriky henleinovcov: „Heim ins Reich (Domov do ríše)". Na rozdiel od minulosti, keď sfanatizovaní Nemci nadšene vítali svojho vodcu, v uplynulých mesiacoch milióny obyvateľov východnej Ukrajiny museli ujsť pred ruskou agresiou. Uskutočniť referendum v takejto situácii je nielenže nelegitímne, ale aj vrcholne cynické.
Čarom nechceného bol aj samotný dátum. Presne v ten istý deň, ako Hitler anektoval oblasť Sudet (30. septembra 1938), Putin oznámil anexiu. Nemecký vodca nielenže o toto územie prišiel, no napokon vojnu aj prehral…
Hoci by si to veľmi želal, Putinovi pripojenie Donecka, Luhanska, Záporožia a Chersonu slávu neprinesie. Skôr či neskôr budeme svedkami jeho potupnej prehry. Smutné je len to, koľko ľudí ešte dovtedy bude musieť umrieť.