Mikulec sa zobudil. Na migráciu je však krátky

Keď minulý týždeň Česko a následne Rakúsko ohlásilo kontroly na slovenských hraniciach, minister vnútra Roman Mikulec sa tváril veľmi prekvapene. Pritom k tomuto kroku sa schyľovalo už dlhšie. Našťastie sa minister rýchlo spamätal a do troch dní zvolal spoločné stretnutie s českým, rakúskym a maďarským kolegom.

, 03.10.2022 19:00
debata (5)

Mikulec po tvrdej kritike urobil to, čo mal. Začal veci riešiť na medzinárodnej úrovni. Preto by opozícia mala pribrzdiť, keď ho chce v Národnej rade po veľmi krátkom čase znovu odvolávať – už po ôsmykrát. Tentoraz nie je dôvod.

Veľký skok k lepšiemu v najbližšej budúcnosti však očakávať nemôžeme. Prevádzačská mafia je veľmi vynaliezavá. Hraničné kontroly či zintenzívnenie hliadok na slovensko-maďarskej hranici od víkendu sú síce prekážkou, ale nie neprekonateľnou. Český minister vnútra Vít Rakušan prezradil, že situáciu budú vyhodnocovať každý týždeň. Až keď dôjde k badateľnému poklesu, kontroly sa skončia. Momentálne to „nehrozí“. Len za posledný týždeň chytili 30 prevádzačov.

Česi dokonca pomáhajú aj Maďarom a na ich schengenskej hranici so Srbskom majú 38 policajtov (Rakúšania 50). My zatiaľ ani jedného. Maďari pomoc akútne potrebujú. V tomto roku už obrátili 100-tisíc migrantov. Vo väzniciach majú dvetisíc prevádzačov. Sú to alarmujúce čísla. Teraz po tlaku z Rakúska, Česka a zo Slovenska plánujú umiestniť na hraniciach štyritisíc vojakov.

Migrácia sa nám po rokoch vracia ako bumerang. Akurát pred siedmimi rokmi situácia v EÚ bola oveľa, oveľa jednoduchšia.

To môže byť iba dočasné riešenie. Schengenská hranica nemôže byť záležitosť jednej krajiny alebo jej susedov. Srbsko tiež nemôže zatvárať oči. Rovnako tak Severné Macedónsko, Kosovo a Albánsko. Ak sa chcú stať členmi EÚ, musia ako ostatné krajiny pristúpiť k migrácii zodpovedne a začať si plniť záväzky. Navyše, obzvlášť Srbsko liberalizáciou vízového styku vedome uľahčuje migrantom situáciu. Už vonkoncom netreba riskovať život na malom člne na rozbúrenom mori, dlhý pochod púšťou alebo cez celé Turecko. Stačí si oveľa lacnejšie, za pár stovák eur, kúpiť letenku do Belehradu a vykročiť v dobrej nálade k deravým srbsko-maďarským hraniciam (podobne ako to robil bieloruský režim pred rokom na poľských hraniciach).

Kľúč k riešeniu novej vlny stále drží v ruke turecký prezident Erdogan. Iba od neho záleží, akú masu migrantov vpustí na grécku hranicu. Dohoda medzi EÚ a Tureckom vypršala. Máme opäť platiť Erdoganovi, aby zadržiaval migrantov z celého Blízkeho a Stredného východu? A bude chcieť? Veď v Turecku ich žijú milióny v núdzových podmienkach. A nie je to vina Ankary.

Balkánske krajiny sú následne iba tranzitnými štátmi. To neznamená, že by nemali vynaložiť snahu a nechávať migračnému prúdu voľný priebeh. To robia často aj preto, lebo nemajú podpísané zmluvy o navrátení imigrantov. Rakúsky minister vnútra hovoril, že varovania o novej vlne, podobnej tej v roku 2015, už boli na začiatku roka. Všetci situáciu a vývoj podcenili. Na rade je teraz Brusel. Schengenská hranica pri takom veľkom nápore nie je iba vecou poslednej krajiny. Čo robí úniou na to zriadená agentúra Frontex?

EÚ si v podstate v roku 2015 iba kúpila čas. Problém zostal nevyriešený. Čo robiť? Bude stačiť spoločnými silami oveľa dôslednejšie stráženie schengenskej hranice v Maďarsku a Grécku? Vybudovať ploty? Alebo nekompromisne vracať migrantov naspäť? Migrácia sa nám po rokoch vracia ako bumerang. Akurát pred siedmimi rokmi situácia v EÚ bola oveľa, oveľa jednoduchšia.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Srbsko #Balkán #Frontex #migrácia #schengenská hranica #dohoda EÚ-Turecko
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy