Vo štvrtok sa jeho slová potvrdili. Do Bratislavy zavítala eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová. Po stretnutí s ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom oznámila, že Slovensko bude môcť využiť nevyčerpané eurofondy z obdobia r. 2014 – 2020 (k dispozícii sú do konca roka 2023) na pomoc ekonomike v boji proti vysokým cenám energií. Suma nie je vôbec malá – 1,5 miliardy eur.
Ako správna vysoká úradníčka sa Simsonová nezabudla pochváliť, že Európska komisia je flexibilná. Hoci ide o veľkú výnimku, teraz je to skutočne pravda. Komisia nám povolila presúvať peniaze pôvodne určené na iné účely. Rozhodne by sa tak nestalo, keby premiér Eduard Heger nevaroval v prestížnom denníku The Financial Times pred kolapsom slovenskej ekonomiky, ak sa jej nedostane efektívnej pomoci. Zásluhy prekvapujúco pripísal Hegerovi aj Matovič – nie ako zvyčajne sebe samému.
Hoci uvoľnené eurofondy pomôžu kompenzovať straty vo verejnej správe, malým a stredným podnikov či priemyslu náročnému na energie, je to len jedna kocka v celkovej skladačke.
Ide o značný diplomatický úspech. Prišli sme s tým ako prvá krajina a ako jediná sme zatiaľ peniaze získali. Neboli by sme už na Slovensku, keby úspech nebol aspoň niekomu tŕňom v oku. Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová okrem toho, že varovala pred dlhou čakacou dobou na peniaze, si neodpustila poznámku na svoju bývalú politickú spolupútničku, dnes hlavnú rivalku, podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú. Obvinila ju z babráctva pri využívaní eurofondov. Je pravdou, že peniaze mohli už byť dávno využité aj na opravu ciest, chodníkov, škôlok či inde.
Pokiaľ však bývalá podpredsedníčka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v europarlamente tvrdí, že keby sme efektívne využívali eurofondy, naša ekonomika by sa nerúcala, firmy by nekrachovali a ľudia by nemuseli padať do chudoby, tak má buď totálne nedostatky v ekonomických znalostiach, či vedome klame. Lebo všetci dobre vieme, že súčasnú krízu spôsobila vojna na Ukrajine a pandémia.
Hoci uvoľnené eurofondy pomôžu kompenzovať straty vo verejnej správe, malým a stredným podnikom či priemyslu náročnému na energie, je to len jedna kocka v celej skladačke. Európska únia musí nájsť jednotné a spoločné riešenie, zastropovať ceny plynu a regulovať ceny elektrickej energie. Pretože všetci v Európe dobre vedia, že jednotlivé krajiny nie sú na rovnakej štartovacej čiare – nenakupujú predraženú elektrinu na lipskej burze, neboli geograficky závislé od ruského plynu či celkovo plynu spotrebujú menej. A to navyše za dovážaný skvapalnený plyn platíme v Európe neporovnateľne viac ako inde vo svete.
Simsonovej šéfka, predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová po dlhom vajataní a tlaku nakoniec v stredu sľúbila dočasné zastropovanie cien plynu, jeho spoločné európske nákupy a cenové obmedzenie na plyn používaný na výrobu elektriny. Uvidíme, či sa v piatok v Prahe európski lídri dohodnú. Ak nie, čakajú nás veľmi krušné časy.