Hlavnú úlohu v tom hrá variant omikron. Hoci sa ľahko šíri, oproti predošlým variantom spôsobuje iba mierny priebeh ochorenia. Už dávno sa koronavírusu drvivá väčšina ľudí nebojí. Pri mladých, zdravých je to aj pochopiteľný prístup, no pre seniorov je to zahrávanie sa s ohňom. Nezaočkovaným starším ľuďom, aj tým s podlomeným zdravím či s nabúranou imunitou dokáže aj omikron spôsobiť nemalé zdravotné patálie s doživotnými následkami či dokonca môže byť príčinou úmrtia.
Očkovanie štvrtou dávkou sa rozbehlo na konci júla. Dalo sa ňou zaočkovať asi 20-tisíc ľudí. Najviac v Bratislavskom kraji – 8 871, vo zvyšných krajoch je priemer iba necelých 2 300 zaočkovaných. Tieto čísla nie sú také nízke náhodou. Príčin je viac. V prvom rade je to celkom priaznivá situácia, slabé dosahy letnej vlny a stabilný vývoj vo svete. To platí všeobecne všade, lenže výsledky sú dramaticky iné. Dôvod? Na Slovensku panuje až zúrivý odpor proti očkovaniu. Nepodarilo by sa to bez šlendriánskeho prístupu vlády na čele s Igorom Matovičom a jeho uletenými lotériovými estrádami, ktoré očkovaniu viac uškodili, ako pomohli. Nakoniec to pred rokom viedlo k najväčšiemu počtu úmrtí na covid vo svete.
Aj teraz vláda a rezort zdravotníctva celú situáciu podceňujú. Od júla nie sú ani verejné dostupné štatistky o očkovaní, ani nedodávame údaje do medzinárodných databáz. Až sa nad tým pozastavuje rozum. Ostatné krajiny, nielen európske, okrem výnimiek tak robia. Pri Slovensku vo svetových databázach tak svieti staré číslo z 31. júla. Porovnávať sa môžeme iba s rozvojovými krajinami či s Bosnou a Hercegovinou a Chorvátskom.
Problematické je dať sa vôbec zaočkovať. Najmä s príchodom zimy by očkovanie malo byť dostupnejšie. Nie je.
Problematické je dať sa vôbec zaočkovať. Najmä s príchodom zimy by očkovanie malo byť dostupnejšie. Nie je. V tomto týždni je niečo vyše 50 očkovacích miest. Presný počet nie je známy, pretože nie je poriadok medzi miestami s registráciou a bez registrácie. Zjavne málo na celé Slovensko.
Keby sa chcel dať niekto zaočkovať bez registrácie, zistí, že miesta (o veľkokapacitných centrách sa zatiaľ vôbec nehovorí) sú otvorené okrem niekoľko málo výnimiek (Bratislava, Košice) jeden či dva dni v týždni v trvaní dvoch až troch hodín. Pre ľudí bývajúcich na vidieku mimo veľkých miest prakticky nedostupné. Nehovoriac o senioroch. O výjazdovom očkovaní sa skôr hovorí, ako sa realizuje. Je to o to zarážajúcejšie, že v samosprávach sa blížia voľby a očakávali by sme, že pre komfort občana urobia čo najviac.
Opäť sa stačí pozrieť do svetovej databázy a ľahko zistíme, že posilňovacou dávkou je na Slovensku je k 31. júlu zaočkovaných iba 12,5 % populácie. Oveľa menej ako v iných krajinách EÚ, aj v Česku, Rakúsku, Poľsku a Maďarsku. Alarmujúce je to najmä vzhľadom na seniorov, ktorým aj ľahší variant omikron môže ohroziť život. Zo 778 pacientov s covidom v nemocniciach až 546 má nad 65 rokov a polovica z nich nie je očkovaná.
Stále nevieme, čo môžeme od koronavírsu očakávať. Aj omikron môže ľahko mutovať. Je preto lepšie dať sa zaočkovať, ako riskovať. To platí zvlášť pre starších ľudí a tých s podlomeným zdravím.
Pokiaľ však naďalej bude rezort zdravotníctva situáciu zľahčovať, nezlepší sa informovanosť a podmienky pre ľahký prístup k očkovaniu, opäť sa môžeme dočkať tragických následkov ako pred rokom.