Dokedy sa to dá takto ťahať, je otázne. Politická atmosféra navráva, že vyhliadky na udržanie tohto chaosu sú čoraz mizivejšie. Na strane druhej, logika politického prežitia diktuje veľkej časti poslancov zdržanlivosť pri schvaľovaní predčasných volieb.
Aktuálne je v Národnej rade na stole zákon o štátnom rozpočte – často označovaný ako najdôležitejší zákon roka. A to najmä kvôli tomu, že jeho neschválenie bude mať takmer katastrofické dôsledky vyplývajúce z rozpočtového provizória. Napriek tomu sa poslancom nepodarilo ani len otvoriť schôdzu k diskusii o jeho obsahu.
Slovenská politická scéna je tak v dlhodobej patovej situácii a východisko nevidno. Nezdá sa totiž, že by sa v horizonte nasledujúcich mesiacov rozhýbala smerom k stabilnému a zodpovednému výkonu verejnej moci. Politické paty sa riešia predčasnými voľbami. No v aktuálnom zložení parlamentných lavíc sedí nadmieru veľký počet poslancov prvý a posledný raz. Vzhľadom na klesajúce preferencie koaličných strán a systém skladania kandidátky OĽaNO si tak mnoho poslancov uvedomuje, že hlasovanie za predčasné voľby by bola pre nich politická samovražda.
Aj Boris Kollár však lavíruje. Stále síce naťahuje strunku otváraním témy predčasných volieb, no v realite ich uskutočnenie tiež nie je v jeho bezprostrednom záujme. Dnes je totiž azda najsilnejším mužom koalície, ktorou vytiera podlahu. A tak šance na získanie obdobne silnej pozície po ďalších voľbách nie sú bohvieaké.
Dlhodobo zažívame krízu demokracie. Sme v stave, v ktorom politické inštitúcie nie sú schopné efektívne a reprezentatívne napĺňať vôľu ľudu. Ten im potom, pochopiteľne, na revanš prestáva dôverovať. Už dnes viac ako polovica občanov Slovenskej republiky nie je spokojná s tým, ako demokracia pretavuje svoje ideály do reality. Súčasná politická paralýza tento stav môže iba zhoršiť. Otázkou tak už nie je či, ale ako hlboko dokážeme ešte klesnúť.
Politické elity si tento problém buď neuvedomujú, alebo, čo je ešte horšie, vedome pred ním zatvárajú oči.
Najhoršie na tom je, že súčasné politické elity si tento problém buď neuvedomujú, alebo, čo je ešte horšie, vedome pred ním zatvárajú oči. Jednoducho nie sú schopné priznať si vlastný podiel viny na marazme, do ktorého sme sa dostali. A tak radšej usilovne hľadajú vinníkov. Navzájom si natierajú maslo na hlavy a nás sa snažia presvedčiť, že ich politický orchester by hral harmonické veľdiela, ak by to ten či onen nezohyzďoval falošnými akordmi.
Snaha o zachovanie demokratickej a slobodnej spoločnosti je neustálym zápasom. Nemôžeme sa preto spoliehať, že dejinná nevyhnutnosť to vybaví za nás. Na riešení spoločenských problémov sa musíme podieľať všetci. A nie dúfať v ďalšieho vyvoleného spasiteľa, ktorý nás pevnou rukou schmatne za ruku a vytiahne z bahna von. V takom prípade sme totiž odsúdení na neustále prešľapovanie na mieste.