Nepochopenie, strach, verbálne útoky či vyhrážanie automaticky neznamenajú odhodlanie zabíjať či fyzicky napádať. Prejavov nenávisti je aj na sociálnych sieťach veľa, nielen k LGBT+ komunite. Mladý páchateľ, maturant bol skôr utiahnutý a nekonfliktný, bez kamarátov. Kto predpokladal z jeho spolužiakov či pedagógov, ktorí s ním boli v dennom kontakte, že by sa mohol dopustiť ohavného činu? Kto vedel, že žije druhý život na sociálnej sieti? Aj jeho reakcie po vraždách by podľa expertov mohli nasvedčovať tomu, že trpel duševnou poruchou.
Hádzať vinu na políciu, že nedokázala včas odhaliť jeho zámery je neférové. Ako môže polícia alebo Slovenská informačná služba kontrolovať každý uletený status na sociálnej sieti? Hoci existujú programy, ktoré vychytia nebezpečné slová, tých je neúrekom. A keď orgány na niekoho upriamia pozornosť, tak na extrémistov a nie na „nevinne“ vyzerajúceho osamelého vlka.
Navyše za šírenie nenávistných a rasistických rečí a manifestov by mali viesť zodpovednosť dotyčné sociálne siete. Ich majitelia – ktorí nepochádzajú ani zo Slovenska, ani z krajín EÚ – akúkoľvek reguláciu odmietajú.
Hrubnutie spoločenskej atmosféry, nenávistné prejavy politikov a legitimizácia extrémistov nie je iba slovenským špecifikom. Deje sa tak všade. Tento týždeň sa v Taliansku stal predsedom senátu politik, ktorý má v obývačke sošku Mussoliniho a iné fašistické predmety a počas pandémie vyzýval k „rímskemu pozdravu“ podobnému k hajlovaniu.
Nenávisť voči iným – homosexuálom, židom, moslimom, elitám, či rasistická, náboženská alebo triedna, na ktorej sme vyrastali – tu bola dávno pred sociálnymi sieťami.
Vrah zo Zámockej ulice čerpal svoje vzdelanie z medzinárodných zdrojov, napríklad z konšpiračnej komunity QAnon. K nej mal blízko aj Donald Trump. Vyústilo to až do útoku (a k plieneniu) na kongres. Na Floride v roku 2016 útočník zavraždil v gay bare 49 ľudí. K pravidelným teroristickým útokom v USA dochádza aj vinou voľného prístupu k zbraniam, ktorý väčšina amerických politikov nechce obmedziť.
V tolerantnom Nórsku v roku 2011 (syn diplomata) Anders Brievik z nenávisti zavraždil 77 ľudí. Pred štyrmi rokmi bol na bruselskom letisku zabitý Slovák, pri ktorom jedna členka letiskovej polície hajlovala. Dodnes nie je uzavretý. Nehovoriac o teroristických útokoch vo Francúzsku (náboženská nenávisť) v roku 2015, kedy prišlo o život vyše 150 ľudí.
Nenávisť voči iným – homosexuálom, židom, moslimom, elitám, či rasistická, náboženská alebo triedna, na ktorej sme vyrastali – tu bola dávno pred sociálnymi sieťami. Aj teroristické útoky a zabíjanie z nenávisti. Niekedy sa možno „kmeňová“ nenávisť viac ventilovala pri futbalových zápasoch a v pouličných gangoch. Dnes sociálne siete vytvárajú spoločné ciele. A zároveň produkujú nenávistný kotol, do seba uzatvorené bubliny, kde sa všetko zbieha a prepojenosť všetko umocňuje.
Stačí potom, že niekto to vezme do vlastných rúk a ako spasiteľ zachráni svet „dobra“ pred „zlom“. Teraz to bola LGBT+ komunita, zajtra niekto iný. Nechýbalo veľa, aby obeťami boli aj hostia z neďalekej židovskej reštaurácie.
To by si mali konečne uvedomiť naši politici, ktorí z túžby po moci a vyšších volebných preferenciách stupňujú agresívne prejavy a nenávisť k oponentom až na najvyššiu možnú mieru. Stačilo!