V situácii, keď existuje dostatok dôkazov, kto je páchateľom vraždy na Zámockej ulici, si Marian Kotleba pozval k sebe do rádia vrahovho otca, „aby zaznel pohľad z druhej strany“. Kotlebovi sa podarilo postaviť všetko naruby.
Nielenže spochybnil, či vôbec mladý extrémista spáchal tento hrozný zločin, no z páchateľa urobil obeť akéhosi tajného sprisahania. To je skutočne silná káva! Kto to nevidel a nepočul, neuverí, akým spôsobom dokáže šéf kotlebovcov manipulovať s faktami.
Tvrdiť, že to všetko mohla byť „brutálna hra spravodajských služieb“ a „operácia s cieľom destabilizovať spoločnosť“ môže len neskutočný cynik, ktorý vie, že jeho 15 minút slávy na politickom nebi sa blíži ku koncu, a tak sa prostredníctvom nehoráznych konšpirácií zúfalo snaží na seba upútať pozornosť. No a hľadať v tomto prípade paralely so smrťou bývalého prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského,to je úplne scestné.
No rovnako hrozné boli aj slová otca Juraja K.: „Ja tomu neverím, že to spravil.“ Pritom jeho syn sa krátko po vražde prihlásil sám k zodpovednosti, napísal manifest a dokonca sa neskôr streľbou aj chválil na sociálnych sieťach. Aké dôkazy ešte viac potrebuje?
Nie, nebude dobre v krajine, kde ľudia namiesto priznania si vlastných chýb a chýb svojich blízkych hľadajú vinníkov v druhých. A nebude v nej dobre, keď niekto bude môcť do éteru takto bezstarostne šíriť takéto nehorázne konšpirácie. Pretože ako povedal majiteľ Teplárne Roman Samotný, títo ľudia otravujú svojimi lžami studne, z ktorých pijú ľudia.
A hoci Kotleba svoju reláciu pomenoval po spisovateľovi Georgovi Orwellovi, ten by len horko zaplakal, aký manipulátor sa oháňa jeho menom.