Aby nedošlo k omylu. My tu nehovoríme o legalizácii manželstiev ani dokonca o „klasickom“ registrovanom partnerstve pre homosexuálne páry, ale – a to treba zdôrazniť – o posunutí návrhu zákona o partnerskom spolužití do parlamentnej i spoločenskej diskusie. Pre všetky páry, aj pre heterosexuálne. Jednoducho pre ľudí, ktorí žijú v jednej domácnosti, ale nechcú sa zosobášiť. Trápia ich veľmi praktické veci, ako sú napríklad majetkové práva.
A treba tiež zdôrazniť, že návrh liberálov z SaS nespadol z neba. Vychádza z programového vyhlásenia vlády. Aj to väčšine poslancov OĽaNO – teda konzervatívnemu krídlu – prekážalo. Pretože sa ho boja ako čert kríža. V návrhu boli navyše rôzne „nehoráznosti“. Ako napríklad dedičské práva či právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie. Kam by sme to došli, keby partneri, ktorí žijú dlhé roky spolu, mali právo na informácie v prípade ťažkej (či akejkoľvek) choroby! Alebo čo len zdediť nábytok, auto, ktoré si kúpili za spoločné peniaze.
Dokonca tento návrh zákona bol taký mierny, že s ním nesúhlasili oficiálni zástupcovia LGBTI+ komunity z Iniciatívy Inakosť. Z jednoduchého dôvodu. Narátali až 36 životných situácií, ktoré by mali byť legislatívne upravené. Riadne, nielen notárskou zápisnicou, ako predpokladal návrh SaS. Takáto forma by, samozrejme, nestačila na adopciu či aspoň prisvojenie dieťaťa, čo je tiež jedna z neriešených vecí.
Predstavte si, že žena má dieťa s mužom (aj z manželstva), ktorý zomrel a dlhé roky žije s partnerkou a spolu vychovávajú dieťa. A tá partnerka nemá žiadne práva k dieťaťu. Prečo by ich nemohla mať? Ak by matka zomrela, takýto blízky človek je vlastne cudzí človek.
A otázkou dneška je, či by sme v súčasnej situácii, po vražde dvoch nevinných ľudí a prejavoch nenávisti, nemali preskočiť jeden krok a neuzákoniť priamo registrované partnerstvo.
Čuduj sa svete, aj v silno katolíckych krajinách ako Španielsko, Írsko, Rakúsko, Argentína (odkiaľ pochádza pápež František), Čile, dokonca už aj na komunistickej Kube (čo by mohla byť výzva pre poslancov Smeru, ktorí tiež návrh nepodporili) sú homosexuálne manželstvá legálne. V Taliansku (teda aj v Ríme), Česku, Chorvátsku a dokonca aj v Maďarsku fungujú registrované partnerstvá. A Sodoma a Gomora nenastala. Preto by naši konzervatívni katolíci – politici alebo zo samotnej cirkvi – mali prestať strašiť radových veriacich a šíriť rôzne predsudky, mýty a povery.
Ešte nie je všetkým dňom koniec. Premiér Eduard Heger nariadil ministrovi spravodlivosti, aby vypracoval vládny návrh o registrovanom partnerstve. Už sa tak konzervatívci v OĽaNO ani sám Igor Matovič či vzorní konzervatívci zo strany (Sme rodina) predsedu známeho svojím promiskuitným životom nebudú môcť oháňať argumentom, že nešlo o koaličný návrh.
Minister Viliam Karas bude určite dôkladne zvažovať, ktoré práva do zákona zakotviť a ktoré vynechať. Načúvať by mal viac samotnej komunite LGBTI+ ako netolerantnému krídlu v OĽaNO, aj keby to v tomto hnutí znamenalo definitívny rozkol.
A otázkou dneška je, či by sme v súčasnej situácii, po vražde dvoch nevinných ľudí a prejavoch nenávisti, nemali preskočiť jeden krok a neuzákoniť priamo registrované partnerstvo. Poslanci majú šancu ukázať, že sa zmôžu na viac ako prázdne gestá a slovné floskuly o tolerancii, že sú schopní aj hrdinských činov.