Mnohí – ako to už na Slovensku býva zvykom – v tom majú ihneď jasno. Ako sme za posledných 30 rokov veľakrát počuli, stačí zaviesť jednoduché riešenie a všetko sa obratom k dobrému obráti. Akosi stále zabúdame, že sa tak takmer nikdy nestalo… Európska únia sa snaží zregulovať sociálne siete roky. Márne. Preto ani zákaz anonymných diskusií či vôbec diskusií za článkami na slovenských weboch, aj veľkých médií, želané ovocie neprinesie.
Anonymné diskusie za článkami ani dnes nie sú totiž tak úplne anonymné. Takmer každý diskutujúci je vyhľadateľný, nech už sa zo zbabelosti skrýva pod akýmkoľvek pseudonymom. Už dnes sa redakcie viac-menej snažia hoaxy a hejty blokovať. Pokiaľ aj nejaký nenávistný status prekĺzne, polícii nič nebráni, aby po ňom išla. Dokonca anonymné diskusie sú pascou. Polícia má šíriteľov nenávisti či podnecovateľov k trestným činom ako na tanieri. Len by to musela chcieť. Respektíve investovať do personálneho i technického vybavenia. A to je ako vždy otázkou peňazí.
Prečo by slovenské médiá mali zakazovať diskusie, keď globálne (americké) siete šíria čokoľvek bez obmedzenia a môže sa tam ktokoľvek do sýtosti navyvádzať.
Pokiaľ ide o nenávistné statusy, situácia je viac-menej jasná. Horšie je to s rozoznávaním hoaxov a fake news. Kde je hranica? Väčšina totiž nie sú vyslovené bludy či klamstvá, ale vedome dobre zmanipulované polopravdy. A veľakrát naivný a oklamaný prispievateľ danú nepravdu šíri len preto, že ju považuje za pravdu, ktorú by mal každý poznať. A akosi všetci zabúdajú, že nie všetky anonymné príspevky sú zlé. Tí seriózni to často „pomätencom“ poriadne naložia. Aj o tom je sloboda slova, základné ľudské právo.
Samozrejme, žiadne médium nemá povinnosť vytvárať platformu pre šírenie čohokoľvek pre kohokoľvek. To sa týka nielen diskusií za článkami, ale aj blogov. Veď noviny, rozhlasy, televízie, webové portály by mali vyberať, čo sa uverejní pod ich menom, komu dajú slovo, na čo majú byť hrdí, a nie sa hanbiť.
Ak by sa aj zrušila anonymita, vezme to guráž skutočne odhodlaným šíriť bludy a nenávisť pod vlastným menom? Sociálne siete, kde skutočné mená sú povinné, ukazujú, že nie. Pretože mnohí ľudia sú na svoje scestné názory, nezmysly, urážky, nadávky, nenávisť hrdí. Považujú to za šírenie „pravdy“. Prečo by sa potom mali báť či hanbiť písať pod vlastným menom v diskusiách pod článkami? A prečo by slovenské médiá mali zakazovať diskusie, keď globálne (americké) siete šíria čokoľvek bez obmedzenia a môže sa tam ktokoľvek do sýtosti navyvádzať. Iba zákaz anonymity či diskusií preto k žiadnemu ozdravnému procesu nepovedie.
Nepohneme sa z miesta, ak sa v prvom rade nezačnú regulovať celosvetové sociálne siete. EÚ za roky boja dosiahla iba minimálny pokrok. Aj preto, že pre tieto siete je šírenie správ vyvolávajúcich vlnu negatívnych emócií základom biznisu – tučných ziskov. My sme na ne na Slovensku krátki. To však neznamená, že by sme si doma nemali urobiť základný poriadok.