Až veľmi pripomenul Roberta Fica, ktorý tesne pred voľbami vo februári 2020 narýchlo pretlačil trinásty dôchodok. Vtedy nikto nepochyboval, že Smeru viac ako o seniorov išlo o vlastné tričká.
Už v pondelok sme sa dali tak trochu zmiasť. Pri mimoriadnom ohlásení štátnej pomoci firmám s drahými energiami sme vládu nepodozrievali z bočných úmyslov. Pritom k činu sa nemala dlhé týždne. Jej rýchla zmena názoru sa dala ešte vysvetliť piatkovým fiaskom rokovaní lídrov EÚ. To, že načasovanie na finále predvolebnej kampane je zámerné, sme si nechceli priznať. Ide predsa o dobrú vec. To je pravda.
Aj v prípade pomoci najohrozenejším. Kto by nedoprial 100 eur tým, ktorí ich skutočne urýchlene potrebujú? A nikto nespochybňuje dôvody a koniec koncov ani adresnosť, po ktorej sa toľko volá. Či je skutočne pomoc dostatočná, nechajme nateraz bokom. Vždy lepšie niečo ako nič.
Lenže ide o načasovanie. A to nie je náhodné. Dva dni pred voľbami 100 eur osloví. Nielen voličov Sme rodina, ale koalície vôbec. Respektíve nerozhodného voliča toho kandidáta, ktorému koaličné strany otvorene alebo skryto drukujú. Krajniak, B. Kollár, Heger i Matovič to dobre vedia.
Ak by minister chcel, mohol pomoc ohlásiť už dávno. Nestalo sa. Čakal na správny okamih – tesne pred voľbami.
Či tento šikovný predvolebný ťah zaberie, nie je isté. Lebo aj opozícia dostala do ruky žolíka. Ústavný súd oživil otázku referenda. Hoci rozhodol, že iba jedna otázka je v súlade s ústavou, pre Smer to nie je prehra. Hlavne, že sa o referende tesne pred voľbami hovorí. V domácnostiach, na sociálnych sieťach, na pracoviskách.
Voliči tak majú na jednej i druhej strane o motiváciu postarané. To našim politikov skutočne ide. Žiaľ, iba to.