Komunálne voľby - test krívajúcej demokracie

Komunálne a župné voľby spravidla nevyvolávajú veľký záujem. Sú však dôležitým testom demokracie a našich schopností uvažovať o lepšej spoločnosti. Prečo sú stranícke tričká strašiakom? A kde je priestor na zlepšenie?

26.10.2022 19:00
debata (1)

Politika na regionálnej a komunálnej úrovni už dlhodobo trpí na neduhy pokriveného straníckeho systému. Politické strany väčšmi fungujú ako eseročky svojich otcov zakladateľov, čo sa neprejavuje len v žalostnom výkone verejnej moci na celoštátnej úrovni, ale aj v absencii straníckych štruktúr na úrovni krajov a obcí. Občania sú tak právom frustrovaní z fungovania strán a narastá odcudzenie.

To potom vyúsťuje do preferovania nezávislých kandidátov bez straníckych tričiek. To je však prinajlepšom zavádzajúce. Každý kandidát je závislý od podpory svojej „výhernej koalície“, teda podporovateľov, bez ktorých sú šance na zvolenie mizivé. Koncept nezávislosti je tak skresľujúci, netransparentný a zahmľuje skutočné zázemie kandidáta. Pri voľbe totiž v takom prípade disponujeme len informáciou o mene, veku a povolaní kandidáta. Je to však dosť na informované rozhodnutie?

Najmä vo väčších mestách voliči s veľkou pravdepodobnosťou nepoznajú podrobnejšie pozadie a programy kandidátov, zvlášť na poslancov. Pred svojou voľbou asi tiež príliš neštudujú programy (ak vôbec existujú) a ideologické zázemie každého kandidáta. Preto sa voľba stáva takmer lotériou, v ktorej vyhrávajú tí so sympatickým zamestnaním alebo menom.

Aj pre tento partikulárny príklad je rola politických strán na lokálnej úrovni nesmierne dôležitá. V ideálnom prípade nám dávajú kontext, zrozumiteľný súbor navrhovaných politík a umiestnenie v politickom spektre. Keď to však chýba, správna voľba si vyžaduje intenzívnejšie študovanie pozadia kandidátov bez istoty správneho odhadu. Je to ďalším mementom toho, že je načase zmeniť fungovanie politických strán na Slovensku.

V každom prípade by nám však nemal unikať širší kontext výziev demokracií v 21. storočí. Demokracia sa rodí v našom bezprostrednom okolí. A tak ako na celoštátnej, tak i na regionálnej úrovni by nemala vstávať z popola len raz za štyri, respektíve päť rokov. Mala by fungovať neustále, pokúšať sa zapájať občanov do rozhodovacích procesov a umožniť im kvalitnejší vplyv na ich bezprostredné dianie.

Dobrou praxou sú tzv. zhromaždenia občanov (anglicky citizen’s assem­blies). Ich podstata spočíva v náhodnom a reprezentatívnom výbere účastníkov, ktorí spolu s expertmi diskutujú o konkrétnych problémoch a spoločne navrhujú riešenia. Tie majú síce zväčša odporúčací charakter, no nájdený konsenzus je spravidla dostatočným legitimizačným prvkom, ktorý vyústi aj do ich prijatia. Zhromaždenia sa v ojedinelých prípadoch praktizujú aj na Slovensku. Zďaleka však nie tak často, ako by sme si možno priali.

Kým sa nebudeme zaujímať o politiku a život okolo nás, zákonite nám budú vládnuť tí najneschopnejší z nás.

Nastávajúce voľby budú testom demokracie a občianskej angažovanosti. Napriek systematickým nedostatkom však má zmysel zúčastniť a vyjadriť sa. Pretože kým sa nebudeme zaujímať o politiku a život okolo nás, zákonite nám budú vládnuť tí najneschopnejší z nás.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #VÚC #komunálne voľby #zhromaždenia občanov
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy