Na úrovni županov sa zmeny dočkajú len obyvatelia Nitrianskeho kraja, v ktorom dlhoročnú stálicu Milana Belicu porazila “hviezda” sociálnych sietí Branislav Becík. Ak nerátame generačnú výmenu Lunterovcov v Banskej Bystrici, všetko ostáva viac-menej po starom.
Výsledky volieb zároveň vyvrátili pochybnosti o nízkej účasti pre dušičkový termín. Komunálne voľby k tomu “potiahli” so sebou župné. Tie totiž zaznamenali rekordnú účasť, až 43 percent, čo je takmer dvakrát toľko ako naposledy. Spojené voľby tak mali svoj zmysel. Chybičkou krásy je len väčší počet neplatných hlasovacích lístkov. Pri voľbe županov ich bolo až okolo 200-tisíc. Či išlo o pochybenie voličov, alebo o protestné hlasy, však nevieme.
Menej pozitívnou správou je potvrdenie trendu víťazstiev nezávislých kandidátov. Napríklad zo zvolených primátorov a primátoriek len približne 35 percent má stranícke zázemie. To je približne rovnako, ako to bolo po voľbách v roku 2018.
Nezávislí bodovali aj v krajských zastupiteľstvách. Okrem Bratislavy a Nitry sú bloky nezávislých poslancov najpočetnejšími zoskupeniami. To prehľadnosti a zrozumiteľnosti vytváraných koalícií príliš nenapomáha.
Trend uprednostňovania nezávislých potvrdzuje, že okrem výnimiek (Hlas, Smer, KDH či Aliancia) pozície strán na regionálnej úrovni sú slabé a stranícke štruktúry. Zároveň ich (ne)fungovanie na celonárodnej úrovni im nedáva celkom dobrý imidž. Kandidáti sa potom, pochopiteľne, snažia od strán dištancovať. V širšom kontexte to je však nelichotivý trend. Zároveň vidíme, že strany, ktoré investovali do rozvinutých štruktúr, zožali väčší úspech, ako strany na štýl schránkových firiem.
Politické strany sú chrbticou demokracie a spojkou medzi ľudom a verejnou mocou. Relatívny neúspech straníkov v spojených voľbách však naznačuje, že strany svoje funkcie neplnia, ako by mali. Výsledok volieb je v tomto kontexte potvrdením krízy straníckeho systému, ktorý sa zjavne neposúva lepším smerom. Podarí sa nám ju zvrátiť?