Blokovanie webov je na stole. Čo teraz?

Vláda schválila zmenu pravidiel blokovania webov. Aké pravidlá sa majú upraviť? Stačí to? A treba to vôbec?

02.11.2022 19:00
debata (51)

Po vypuknutí vojny sa Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) uchýlil k zablokovaniu niektorých dezinformačných webov. Situácia bola vážna, u nášho suseda vzbĺkla akútna katastrofa a obavy z bezbrehého šírenia Putinovej propagandy boli namieste.

Napriek tomu spôsob blokovania vyvolával pochybnosti. Verejnosti neboli známe konkrétne dôvody rozhodnutia, a ak sa chcel prevádzkovateľ webu brániť na súde, podanie sťažnosti nemalo odkladný účinok. To znamená, že blokovanie platí, pokým súd nepovie inak.

Práve tieto nedostatky viedli aj tých, ktorí vnímajú akútnosť problému hybridných hrozieb, k pochybnostiam o vhodnosti takéhoto postupu. Predsa len, na rozdiel od Ruska žijeme v demokratickom a právnom štáte, ktorý garantuje slobodu prejavu. Preto je dôležité, aby jej obmedzenia boli primerané, nevyhnutné a efektívnejšie kontrolovateľné. NBÚ si to zrejme uvedomil, a tak navrhuje zmenu pravidiel hry. V čom spočívajú?

Najpodstatnejšou zmenou je, že blokovaniu bude musieť predchádzať odôvodnený návrh bezpečnostných zložiek štátu a k tomu aj súhlas súdu. Práve tým sa znižuje pravdepodobnosť arbitrárnych a neprimeraných zásahov. Okrem toho bude blokovanie možné len „v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie cieľa a spôsobom primeraným vo vzťahu k následkom na majetku, právach a právom chránených záujmoch iných osôb".

Rozhodnutie je zároveň časovo limitované na deväť mesiacov. Navrhované zmeny tak prinášajú zmenu k lepšiemu oproti predošlému stavu, ktorý plodil pochybnosti.

Napriek tomu, že sme prepojenejší ako kedykoľvek predtým, sa paradoxne len viac „zakutrávame" vo vlastných bublinách.

Otázkou však je, či to v dnešnej „postpravdovej” dobe stačí. Rapídny vzostup sociálnych sietí priniesol aj nový súbor spoločenských problémov. Napriek tomu, že sme prepojenejší ako kedykoľvek predtým, sa paradoxne len viac „zakutrávame" vo vlastných bublinách. Moc algoritmov a informačný chaos tak naplno využívajú tí, ktorí profitujú z rozdelenia, chýbajúcej súdržnosti a pochopenia.

Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov, útok na Kapitol, brexit či teroristický útok v Teplárni sú len tými najvypuklejšími príkladmi sily dezinformácií a hoaxov v ére sociálnych sietí. Sú potvrdením toho, že infodémia má hmatateľné prejavy v skutočnom off-line svete. Preto je úlohou a zároveň povinnosťou demokratických spoločností brániť sa.

V protiklade sa vyskytuje argumentácia, že blokovanie webu má slúžiť na potláčanie „iných názorov", ktoré idú mimo mainstreamu. No to je nepresné. Hoax nie je názor, ale úmyselne nepravdivé skutkové tvrdenie. Hoaxom nie je vyjadrenie vecnej kritiky systému, ale šírenie poplašných a „zaručených” správ napríklad o tom, že ukrajinské obete sú len najatými hercami.

Zrejme väčšina z nás by bola najradšej, ak by k blokovaniu webov dochádzalo čo najmenej alebo vôbec. Absolútnej slobode však chýba zodpovednosť. A tú je nevyhnutné vyvodzovať v reálnom, ako aj digitálnom svete. Oba sú totiž prepojenejšie viac ako kedykoľvek predtým. Ľudia sa tak stále len učia, ako tejto výzve čeliť. Pokým sa však prestaneme pokúšať, porazenou sa stáva celá civilizovaná spoločnosť.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #dezinformácie #hoaxy #blokovanie webov #infodémia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy