O tom, aké boli voľby do celej 435-člennej Snemovne reprezentantov, 35 senátorov v 100-člennom Senáte a guvernérov v 36 štátoch USA dôležité, vypovedá fakt, že priamo do kampane sa zapojili prezident Joe Biden, Donald Trump, Barack Obama a čiastočne dokonca aj Bill Clinton. Nemali na výber, demokratom podľa prieskumov hrozila blamáž. Voľby boli koncipované ako referendum o vládnutí prezidenta Bidena.
Ľudia v USA sa majú posledné dva roky na čo sťažovať. Ekonomike sa nedarí, ceny rastú, vyhliadky sú pesimistické. Pracovné miesta sú ohrozené, inflácia vymazáva úspory a vysoké úroky zdražujú podnikateľské úvery. Američania dobre poznajú príčiny: pandémia a vojna na Ukrajine. Na rozdiel od Európanov sú však veľmi pragmatickí. Hoci dobre vedia, čo Rusko robí na Ukrajine a akú hrozbu predstavuje, ekonomika je ako vždy na prvom mieste. V kampani sa ukázalo, že Američania sa obávajú, že ekonomika sa položí a ohrozí tak osudy miliónov ľudí, ako aj geopoliticky oslabí samotné Spojené štáty.
Druhá veľká téma boli interrupcie. Sudcovia Najvyššieho súdu, zvolení republikánskymi konzervatívcami, nedávno zrušili právo na potrat a legislatívu prenechali jednotlivým štátom. V niektorých reálne hrozí, že ak republikáni vyhrajú voľby, potraty zakážu. Niekde sa tak už stalo. Obava z návratu do temnoty, strata práva rozhodovať o vlastnom živote, popretie slobody voľby motivovali veľa ľudí, ktorí bežne voliť nechodia.
Vo viacerých štátoch sa konali navyše referendá. Okrem práva na potrat – čo prešlo v Kalifornii, vo Vermonte a v Michigane – aj o legalizácii marihuany a tiež o zrušení výnimiek zo zákazu otroctva. Znie to neuveriteľne, keďže v USA bolo otroctvo zrušené 13. dodatkom ústavy v roku 1865. V Louisiane šokujúco hlasovali proti zmene. Aj to je Amerika.
V hre teraz nie je, či sa Trump opäť stane prezidentom, ale či na dva samostatné nekorešpondujúce svety polarizovaná Amerika aspoň v niečom nájde spoločnú reč.
V jednotlivých štátoch sa odohrali viaceré zaujímavé súboje, ktoré o USA hovoria viac ako samotné konečné výsledky. V New Yorku vyhrala nakoniec demokratická guvernérka Hochulová. Vo voľbách do Snemovne reprezentantov opäť uspela známa mladá ľavičiarka Ocasiová-Cortezová.
V Georgii sa proti sebe postavili senátor, kňaz Raphael Warnock, ktorý káže v rovnakom kostole ako Martin Luther King, a bývalá futbalová hviezda Herschel Walker. Ten sa hlási ku kresťanstvu, podporuje potraty, pritom dve exmilenky prinútil k interrupciám, dopúšťal sa domáceho násilia a má štyri deti so štyrmi ženami… (Prvé kolo vyhral tesne Warnock.)
Vo voľbách do snemovne uspela zarytá trumpistka a konšpirátorka Marjorie Taylor Greenová. V Arizone na post guvernéra ašpirovala antivaxerka a bojovníčka proti noseniu rúšok, bývalá televízna moderátorka Kari Lakeová. Tá má dokonca záujem o post Trumpovej viceprezidentky – o dva roky. V Pensylvánii nakoniec tesný súboj vyhral tiež bývalý futbalista, stúpenec ľavičiara Bernieho Sandersa, John Fetterman nad televíznou hviezdou Mehmetom Ozom.
Ten najdôležitejší súboj sa odohral na Floride. Tam jasne uspel republikánsky guvernér Ron DeSantis, ktorý chce na poste lídra strany v prezidentských voľbách vymeniť Trumpa. Nie je však o nič lepší.
Hoci demokrati stratia väčšinu v Snemovni reprezentantov, konečné rozpoloženie by pre Bidena mohlo byť hrateľné. Prezident dostal od voličov ešte jednu šancu. V hre teraz nie je, či sa Trump opäť stane prezidentom, ale či na dva samostatné nekorešpondujúce svety polarizovaná Amerika aspoň v niečom nájde spoločnú reč.