Je neuveriteľné, že krajina, ktorá počas druhej svetovej vojny na vlastnej koži zažila vyčíňanie nemeckých fašistov a utrpela zničujúce straty, sa v mnohom správa rovnako. Mocní v Kremli už akoby zabudli na hrozné utrpenie, ktorému bolo vtedy vystavené ich vlastné obyvateľstvo.
Hoci pre našu generáciu, ktorá kedysi na hodinách ruštiny čítala text Jevgenija Jevtušenka Chcú Rusi vojnu? bolo ťažko predstaviteľné, že by Rusko mohlo byť agresorom, po 8 mesiacoch konfliktu na Ukrajine je zrejmé, že pre uspokojenie vlastných imperiálnych chúťok je Putin ochotný urobiť čokoľvek. Aj rozpútať túto nezmyselnú vojnu.
O skutočnej povahe súčasného ruského režimu nás najprv presviedčali desivé zábery exhumovaných tiel z masových hrobov v Buči. No to ani zďaleka neboli jediné zverstvá, ktorých sa Rusi na okupovanej Ukrajine dopúšťali. Postupne pribúdali ďalšie miesta, na ktorých boli spáchané masové zločiny. Izium, Svjatohirsk a Lyman zostanú navždy ich pripomienkou.
No nezostalo len pri mučení a masovom vraždení. V posledných týždňoch sme svedkami toho, čo sa dá označiť ako „energetický terorizmus“. Výsledkom bombardovania rozvodných energetických sietí sú milióny ľudí bez tepla, svetla a pitnej vody. Smutná vizitka človeka, ktorého matka prežila blokádu Leningradu…
S prichádzajúcou zimou sa situácia bude ešte zhoršovať. Na svedomí to má Putin, ktorý vo februári vyhlásil, že nič také ako ukrajinský národ neexistuje. Od popierania existencie národa je len malý krôčik k popieraniu práva jednotlivca na existenciu. A to už zaváňa genocídou.