Nebola to žiadna náhoda. Tento premyslený čin bol „zosnovaný“ s jasným politickým zámerom. Prehlušiť, zatieniť a znevážiť zásadné posolstvo hlavy štátu o krajine a do svetla reflektorov postaviť opozičné „neviniatko“.
A teraz k meritu veci. V kauze Súmrak nejde o stíhanie opozičného lídra, ale predsedu vlády, ktorý hľadal politickú špinu na opozičného lídra a prezidenta republiky. Aby nedošlo k omylu: nikto sa tu nezastáva daňových manipulácií Igora Matoviča a Andreja Kisku. Tie Matovičove sú premlčané a Kiskova kauza je na súde.
Hľadanie kompromitujúcich materiálov na politických rivalov nie je nič nezvyčajné v žiadnej demokratickej krajine. Je tu však jeden zásadný rozdiel: bývalý premiér a minister vnútra na to využili a zneužili štátny aparát. Presne ako v kauze Watergate, ktorá stála kreslo prezidenta Nixona.
Buďme objektívni: ani polícia nie je bez viny. Pri vyšetrovaní aj najzávažnejších podozrení z trestných činov musí dodržiavať zákonné postupy. Zbytočné nadkvalifkovanie (pritiahnutie za vlasy) porušenia zákona je medvedia služba spravodlivosti i spoločnosti. Niekedy menej znamená viac.
Fico to vie a dokáže to šikovne využiť. Už sa stačil vyhrážať Čaputovej, že ak sa po voľbách dostane k moci – vôbec nezapochyboval – tak sa pozrie na finančnú odmenu za „vymyslenú“ cenu (Európsku cenu za politickú kultúru alebo Goldmanovu environmentálnu cenu?), ktorú dostala pred prezidentskými voľbami, aby jej zafinancovali – kto nepovedal (USA, Západ, CIA?) – formálne kampaň. A nezabudol jej odkázať, že dopadne ako Kiska.
Fico ako keby chcel dať za pravdu Matovičovi. Ten varoval, že nasledujúce parlamentné voľby môžu byť posledné demokratické. Fico čoraz viac pripomína Mečiara a asi by najradšej doviedol Slovensko medzi Orbánovo Maďarsko a Lukašenkovo Bielorusko. A to teda NIE!