Pred rokom nik nemohol predpokladať, že sa začne vojna na Ukrajine, ktorá následne vyvolá energetickú krízu a spustí inflačnú špirálu, no najväčší podiel viny na tom, prečo v našej spoločnosti prevláda „blbá nálada“, majú politici. A to rovnakou mierou koaliční i opoziční, lebo trpia „zahľadenosťou do seba samých a slepotou voči pocitom ľudí“.
A hoci prezidentka zvolila diplomatický jazyk – nikoho konkrétne nepomenovala – každý hneď vedel, o kom je reč. Keď hovorila o spochybňovaní už právoplatných rozhodnutí súdov, bolo jasné, že má na mysli predstaviteľov Smeru, ktorí na tlačových konferenciách „vystupujú súčasne v pozíciách advokátov, svedkov či obvinených a svoje vlastné obavy prezentujú verejnosti ako ohrozenie demokracie“.
Keď vravela o tom, že mnohé krízy vláda „ manažuje spôsobom, ktorý do posledných okamihov robí z krízy drámu“, bolo zrejmé, že reč je o Igorovi Matovičovi. Azda každý už pochopil, že spôsob, akým on rieši problémy, je kontraproduktívny, lebo vyrába ešte väčšie.
Napriek tomu, že pochválila Hegerovu vládu za viaceré dôležité legislatívne zmeny, výpočet negatívnych javov bol siahodlhý. Alarmujúce je najmä to, že miera nespokojnosti ľudí dosahuje rekordy. Ak si až 84 percent občanov myslí, že naša spoločnosť nejde dobrým smerom, znamená to, že máme zarobené na veľký problém.
Najdôležitejšie posolstvo sa však skrýva v týchto jej slovách: „V tejto situácii musí byť každému súdnemu človeku jasná jedna vec. Takto to ďalej na Slovensku ísť nemôže bez toho, aby boli ničené zvyšky dôvery verejnosti a súdržnosti našej spoločnosti. Hrozí, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie. V takom prípade bude lepšie umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov.“
Čaputová má nepochybne pravdu. Ak menšinová vláda nedokáže normálne spravovať krajinu, hazarduje s osudom Slovenska. A preto by bolo lepšie pre nás všetkých, aby čím skôr odišla.
Taký jasný odkaz, že riešením súčasnej patovej situácie sú predčasné voľby, od hlavy štátu doteraz nezaznel. Čaputová má nepochybne pravdu. Ak menšinová vláda nedokáže normálne spravovať krajinu, hazarduje s osudom Slovenska. A preto by bolo lepšie pre nás všetkých, aby čím skôr odišla.
V situácii, keď narastá počet ľudí ohrozených chudobou (660-tisíc!) a zároveň klesá dôvera v politiku, sa vytvára živná pôda pre extrémistov, ktorí ľudom nasľubujú hory-doly, no v skutočnosti im ide len o moc samotnú.
Niečo také sme už v minulosti zažili. Demokracia na Slovensku v rokoch 1994 – 98 prešla ťažkou skúškou. Vo voľbách v roku 1998 sme však zložili reparát a zdalo sa, že sme sa dostatočne poučili. Teraz sa však ukazuje, že niektorí majú veľmi krátku pamäť. A nejde len o bežných ľudí, ale najmä o politikov, ktorí nemajú absolútne cit pre politiku.