Načo sú nám súdy, ak Žilinkov prútik čistí?

Generálny prokurátor Maroš Žilinka opäť zahviedzil. Prostredníctvom svojho zástupcu Jozefa Kanderu a presláveného paragrafu 363 stopli vyšetrovanie v kauze Súmrak. Dáva ich argumentácia zmysel? A prečo sa nemožno zbaviť trpkej pachuti po čerstvom čistení?

30.11.2022 19:00
debata (78)

Na jar tohto roku vzniesla Špeciálna prokuratúra obvinenie voči expremiérovi Robertovi Ficovi, exministrovi Robertovi Kaliňákovi a ich kumpánom zo založenia zločineckej skupiny. Náplňou jej práce mala byť okrem iného aj diskreditácia politických oponentov zneužívaním štátneho aparátu a získavaním citlivých informácií. Prípad už pomaly smeroval na súd, no v tom ho „zarezali”. Prečo?

Podľa úsudku prvého námestníka generálnej prokuratúry (GP) Jozefa Kanderu bol porušený princíp zákonnosti trestného konania. Problém videl nielen v procese, ale aj v (hmotnoprávnych) otázkach kvalifikácie skutku, ktorý je podľa neho príliš vágny.

Z hľadiska závažnosti dôsledkov je azda najzásadnejší argument, ktorým spochybňujú samotnú existenciu zločineckej skupiny. Podľa Kanderu to totiž nesedí, pretože nie je jasné, kto patril do jej výkonnej zložky. Svoj „verdikt” oprel o akúsi judikatúru súdov (ktorá býva neraz nejednotná). A to napriek tomu, že definícia zločineckej skupiny v Trestnom zákone nehovorí o nevyhnutnej požiadavke označenia výkonnej zložky.

Aktuálne rozhodnutie GP patrí do preplneného mešca argumentov pre okresanie moci paragrafu 363 a s ním aj generálnej prokuratúry. Navonok totiž budia dojem, akoby sa stavali do pozície sudcov, ktorí majú patent na interpretáciu zákona a rozhodnutí súdov. Aj to je prácou prokurátorov. Problém je však v tom, že zatiaľ čo rozhodnutie súdu možno napadnúť a „opraviť”, v prípade rozhodnutí na základe paragrafu 363 to tak nie je.

Takto nám ostáva len rozdýchanie zápachu z čistiaceho prostriedku právneho formalizmu. Ten totiž prebíja akýkoľvek závan dôvery v transparentné a zrozumiteľné rozhodnutie GP. Nemožno sa potom čudovať laickým otázkam typu „načo sú nám vôbec súdy?”, ak všetky neduhy čarovným prútikom vyrieši generálny prokurátor.

Nech už „právna pravda” leží kdekoľvek, mal o nej rozhodnúť nezávislý súd. A nie orgán jedného človeka na správnom mieste a bez možnosti opravy.

O prevládajúcich dojmoch z víťazstva prehnaného formalizmu svedčí aj argumentácia GP, že obvinení nemohli zneužiť svoju právomoc verejných činiteľov, keďže nemali kompetenciu oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Pri týchto úvahách však úplne absentuje pochopenie základného mechanizmu moci – „ak neposlúchaš, vyletíš”.

Na to, aby Fico s Kaliňákom priviedli svojich podriadených k vydaniu daňového tajomstva predsa nemuseli mať kompetenciu v tejto oblasti. Stačilo im, ak mali vplyv na obsadenie kresiel funkcionárov, ktorí im mali vyhovieť. Opäť sa v tomto prípade javí, že základná logika a snaha o dôkladné vyšetrenie ustúpili bokom.

Nech už „právna pravda” leží kdekoľvek, mal o nej rozhodnúť nezávislý súd. A nie orgán jedného človeka na správnom mieste a bez možnosti opravy. Veď to dokonca sám Žilinka kritizoval, dokým neusadol na trón feudála s monopolom na interpretáciu prá­va.

Jedinou dobrou správou je azda už len to, že sám Kandera hovoril, že konali len na základe zákona, pričom budú rešpektovať, ak sa zmení. To je značný posun od Žilinkových pseudoargumentov, že osekaním paragrafu 363 sa stane len radovým štatistom. Škoda len, že vyhliadky na zmenu sú v parlamente na čele s Kollárom mizivé. Nevadí. Hlavne, že v tom máme jasno a poupratované, až sa blyští.

© Autorské práva vyhradené

78 debata chyba
Viac na túto tému: #Generálna prokuratúra #Súmrak #Maroš Žilinka
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy