SaS pritlačila na pílu. Nepodpília si však pod sebou konár?

V parlamente to vrie. Rozprava k odvolávaniu vlády Eduarda Hegera je plná emócií a nečudo nikomu, kto rezignoval na jej sledovanie. Čo sme sa teda dozvedeli? A domysleli saskári svoje kroky do konca?

09.12.2022 17:00
debata (2)

Veľa obsahu rozpráv bolo celkom predvídateľných. Poslanci a ministri OĽaNO hrali na emocionálnu strunku doterajšej spolupráce v boji s mafiou a neustále vykresľovali paralely s októbrom 2011 kedy padla Radičovej vláda. Na to, že sa to stalo aj vďaka hlasu Igora Matoviča však opakovane pozabudli spomenúť.

Zauzlenie však priniesli poslanci okolo Jána Budaja zoskupení v tzv. občianskodemo­kratickej platforme počas poobedňajšej tlačovky. Ich cieľom je na poslednú chvíľu oddialiť hlasovanie na január, aby sme si nepokazili Vianoce a demokraciu. SaS zároveň vyzývajú na rokovania o rekonštrukcii vlády. Ponuka bola pochopiteľne odmietnutá zo strany saskárov, keďže v podstate od začiatku leta mlčali a ticho sa prizerali sa na eskapády ich straníckeho šéfa. Svoju šancu tak premeškali minimálne o tri mesiace.

Strana SaS, ako iniciátor tejto bujarej diskusie, predstavila celkom presvedčivé argumenty, prečo by si vláda mala pobaliť kufre. Kľúčovým bodom, do ktorého vyúsťujú tie ostatné, je zlyhávanie vlády v manažovaní štátu. To sa následne pretavuje do nárastu nedôvery občanov v demokratický systém ako taký. Znásilňovanie legislatívneho procesu spolu s extrémistami, politika neustáleho konfliktu a snaha z každej otázky bežného chodu štátu spraviť obrovskú drámu (viď. vyjednávanie s lekármi) pochopiteľne znechucuje širokú verejnosť. V tomto má SaS triafa klinček po hlavičke.

Čo sa však týka otázky čo potom, však príliš presvedčiví neboli. Nie len, že sa javí, akoby saskári nemali žiaden plán B, ale ani nedokázali poriadne vysvetliť, prečo by to v konečnom dôsledku nespravilo viac škody ako úžitku. A to najmä v ekonomickej rovine.

Je celkom pravdepodobné, že tento štvordňový maratón ohadzovania sa splaškami v parlamente neposlúži ničomu inému, než ďalšiemu prehĺbeniu nedôvery v politiku, pre ktorú vlastné celý tento cirkus začal.

Zo Sulíkom ponúknutých alternatív sa totiž javí jedna väčšmi nepravdepodobnejšia ako ďalšia. Úradnícka vláda nestraníkov, akýsi kabinet „Káčerov a Hirmanov” je v kontexte politického boja parlamentných strán nereálna. Tie totiž nemajú dôvod podporovať vládu, v ktorej sa neocitli a ešte k tomu, ktorá je pod „dohľadom” prezidentského paláca. Scenár predčasných volieb, na ktoré je stále potrebných 90 hlasov v parlamente sa taktiež javí ako veľmi kostrbatý. Veľká časť poslancov sa totiž v parlamente ocitla prvý a posledný krát. Preto by mali azda nemálo dôvodov na nespáchanie politického harakiri.

V takejto situácií tak je stále v hre scenár odvolania vlády a zároveň jej dovládnutia v demisií do riadneho termínu volieb. A tu si treba dať pozor. Boris Kollár už avizoval, že ak vláda padne, rokovanie štandardnej schôdze (na ktorej sa má rozoberať aj rozpočet) preruší.

V prípade ak by sme spadli do rozpočtového provizória však krajine hrozia „drakonické” ekonomické škody, pred ktorými varuje štátny tajomník Marcel Klimek. A to netreba brať na ľahkú váhu napriek tomu, že ide o Matovičovho kolegu.

Nech už parlamentné teátro dopadne akokoľvek, v politike je dôležitý nie len obsah, ale aj načasovanie. A to nevyzerá byť úplne „vychytané” v kontexte chýbajúceho zreteľného plánu čo potom.

V každom prípade, ak pridáme relatívne vysokú šancu, že sa niektorí poslanci v osudový deň zaseknú v zápche, je celkom pravdepodobné, že tento štvordňový maratón ohadzovania sa splaškami v parlamente neposlúži ničomu inému, než ďalšiemu prehĺbeniu nedôvery v politiku, pre ktorú vlastné celý tento cirkus začal.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #OĽaNO #odvolávanie vlády Eduarda Hegera #SASKA