Vysvetlenia, prečo poslanec s jasne vyhranenými názormi, ktorý v minulosti dokonca nepodpísal ani koaličnú zmluvu, napokon otočil, sa núkajú minimálne dve. To „prízemnejšie“ sa dá označiť jedným slovom – peniaze. Prísť v krátkom čase o stoličku primátora a vzápätí ešte aj o tú poslaneckú rozhodne nie je nič príjemné. A tak si Kollár poľahky spočítal, že zostať ešte niekoľko mesiacov v parlamente zasa nemusí byť také zlé.
Ten druhý, „ vznešenejší“ dôvod súvisí s jeho pôsobením v strane Spolu. Jej preferencie dlhodobo nedosahujú ani 1 percento, takže veľa vody nenamúti. To sa však teoreticky môže zmeniť. „Je potrebné sa pokúsiť vytvoriť zmysluplnú politickú alternatívu,“ vyhlásil expremiér Dzurinda, ktorý sa v sobotu prekvapivo objavil na sneme tejto straničky.
O jeho zámere vytvoriť akési druhé SDK sa už hovorí niekoľko mesiacov. Problém je však v samotnom iniciátorovi, ktorého dôveryhodnosť je taká nízka, že mu môže konkurovať iba Igor Matovič. A hoci snaha vyplniť politické vákuum v strede poľa má svoju logiku, aj tu platí, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky… V každom prípade, ak by nový subjekt mal vzniknúť, potrebuje čas, a práve hlasovaním o dôvere vláde môže získať niekoľko mesiacov.
No ak sa to nepodarí, nič to, minimálne jeden cieľ Kollárovo hlasovanie splní – prispeje k záchrane Hegerovej vlády. No ani po tomto „zázračnom obrate“ to koalícia nemá isté. Jedine ak sa jej podarí rovnako presvedčiť Slavěnu Vorobelovú, Martina Borguľu a tarabovcov. Treba uznať, že Dzurinda je na takúto operáciu ten najpovolanejší…