Podľa medzinárodného testovania PISA slovenskí žiaci zaostávajú nielen za európskym priemerom, ale aj za našimi susedmi z krajín V4. Je zrejmé, že niečo robíme zle.
Reforma obsahu vzdelávania môže, no nemusí priniesť želaný výsledok. Aj v tomto prípade platí, že keď sa zájde priďaleko, môže to byť kontraproduktívne. Napríklad v Nemecku, kde oblasť školstva patrí do kompetencie jednotlivých spolkových krajín, dlhodobo platí, že „konzervatívny“ juh dosahuje oveľa lepšie výsledky ako „progresívny“ sever (výnimkou je iba Hamburg). Jednoducho príliš veľa experimentov nemusí automaticky znamenať, že zo škôl, ktoré sú „slobodomyseľné“ a „zapájajú deti do výuky“, budú vychádzať samí kreatívne mysliaci ľudia, budúci zakladatelia startupov…
Problémom je, že títo mladí ľudia majú síce na všetko vlastný názor, no často nepoznajú základné fakty… Sebavedomie je dôležité, nemôže však nahrádzať elementárne znalosti.
Všeobecný trend, že zo škôl treba odstrániť memorovanie, pretože vyučovanie má byť zábava, má svoje limity. Výsledkom „zážitkového učenia“, ktoré sa v posledných rokoch tak propaguje, sú často pologramotné deti, ktoré opúšťajú brány škôl. To, čo kedysi pri sledovaní štvrtej série seriálu Wire – špina Baltimoru divák vnímal ako americkú nočnú moru, sa postupne stáva realitou predmestí západných európskych miest.
Ak dnes niekto vyhlasuje, že od základov treba prekopať zastarané učebné osnovy, treba ho nabádať k opatrnosti. Nik nechce, aby sa deti zbytočne bifľovali, no tam, kde chýbajú základy, niet na čom stavať.