Liberáli odmietajú, že by sa mohli vrátiť do koalície po prípadnej rekonštrukcii vlády a rezignácii Igora Matoviča z postu ministra financií. Pritom ešte pred štyrmi mesiacmi svoje zotrvanie v koalícii podmieňovali výhradne odchodom šéfa OĽaNO z vlády.
Vylúčený je aj nepriamy návrat SaS do koalície: teda tolerancia vlády a písomná dohoda na koalično-opozičnej spolupráci. Po tom všetkom, čo si povyčitovali bývalí partneri v posledných týždňoch a najmä v dňoch, je pochovaná aj táto možnosť. Sulík razantne odmieta aj predčasné voľby – v júnovom i septembrovom termíne.
Zatiaľ pripúšťa iba nastolenie novej „úradníckej“ vlády, ktorá by vládla až do riadnych volieb vo februári 2024. Kto by ju však zostavil? Ak by sa aj niekto obetoval, prezidentka vládu vymenovala, kto by takéto zoskupenie v parlamente okrem SaS podporil? Pre ktorúkoľvek inú stranu by to bola politická samovražda. Vláda by tak bola vyše roka odsúdená na vládnutie v demisii. To je azda vtip. Či chce Sulík svojimi nápadmi dobehnúť neprekonateľného majstra Matoviča?
A nielen to. Sulík už nechce byť ani ministrom financií, po čom roky túžil, ani premiérom, ani lídrom pravice, váhavo sa stavia k spájaniu pravice a hľadaniu spoločného lídra za premiéra. Čo vlastne chce dosiahnuť? Či sa domnieva, že po voľbách mu Pellegrini s radosťou ponúkne post ministra hospodárstva a ako ľavičiar pristúpi na jeho srdcovku – daňovú brzdu?
Sulík sa stáva stále menej čitateľný a prestáva mu rozumieť viac a viac voličov. Vo výsledku sa môže stať, že nepovalí iba vládu, ale aj vlastnú stranu, a odíde na ranč do Austrálie.