Napríklad aj tým, že sa čoraz viac orientujú na tovary predávané v akcii. Na zľavy čakajú nielen tí, čo sú nútení otočiť každé euro dva razy v dlani, ale aj rodiny s vyššími príjmami.
Cena bola pri kúpe potravín roky na prvom mieste. Nečudo, veď výdavky za potraviny sa pohybovali medzi 25 až 30 percentami z celkového rodinného rozpočtu. Až pár rokov pred pandémiou korony začali ľudia viac hľadieť na kvalitu, čerstvosť a pôvod potravín. Tohto roku sa ocitlo Slovensko tam, kde bolo pred tým. Nie sme jediní v Európe, komu robia drahé potraviny problém. Veľké starosti majú aj rodiny v Británii, kde sa rovnako ako na Slovensku nestačia čudovať tomu, ako zdraželi vajíčka.
Nielen chlieb, ale aj vajce je meradlom možností domácností s priemernými príjmami. Za rok obyčajné vajíčka zdraželi zhruba dvojnásobne. Oveľa drahšie je aj stále najdostupnejšie kuracie mäso. Živý kapor sa roky predával za takmer nemennú baťovskú cenu 3,99 eura za kilogram. Tiež je minulosťou.
Za rastom cien potravín je nielen zdraženie obilnín, krmív a ešte viac energií, ale aj tlak zelených iniciatív, ktoré sa dožadujú lepších životných podmienok pre zvieratá. Viac pohodlia pre živé tvory zdražuje výrobu. No ktoré vajcia sú teraz najviac preferované? Tie z preklínaných klietkových chovov, lebo sú najlacnejšie. Tak ako ľudia nehľadia na pôvod potravín, nezaujímajú sa o spôsob chovu, keď im to nevychádza. To čosi hovorí o našom správaní, ale aj o našich reálnych možnostiach.
Vianoce budú o čosi skromnejšie. Pohodu za štedrovečerným stolom však nerobí hojnosťou pretekajúci stôl. Typické slovenské Vianoce bývali štedré, ale nie hýrivé. Uskromňovanie nás vracia k ich podstate.