Na politiku OĽaNO odchod nebude mať žiadny vplyv. Neboli totiž členmi hnutia, iba poslaneckého klubu. A povedzme si pravdu, keby na čele nestál politický matador, minister životného prostredia Ján Budaj – ktorý ako jediný je člen (predsedníctva) OĽaNO – išlo by o nesúrodú skupinku nespokojencov. Práve Budaj je zárukou akého-takého vplyvu a politickej budúcnosti.
Inak by sa k pôvodne desaťčlennej platforme postupne nepridali bývalý minister pôdohospodárstva OĽaNO Ján Mičovský, zo strany Za ľudí Juraj Šeliga či odídenec zo SaS Martin Klus. Hovorí sa o spolupráci so šéfom strany Spolu, s poslancom Miroslavom Kollárom. To je už slušná sila. Lenže nezáleží iba na počte, ale i na obsahu.
A platforma namiesto toho, aby vniesla viac svetla do súčasného vývoja, ešte viac všetko zahmlieva. Predčasné voľby nepodporuje, jej poslanci ich budú spolu s OĽaNO a SaS v Národnej rade naďalej blokovať. Prioritou platformy je totiž hľadanie novej väčšiny na pôdoryse bývalej štvorkoalície. Teda plánu či skôr sna, ktorý až s buldodžou vôľou presadzuje Richard Sulík.
Pravdepodobne na tomto variante pracuje aj Eduard Heger. Za jeho vopred ohlásenou víziou sa nebude skrývať nič iné. Otáčať začína pomaly aj Boris Kollár, ktorý po páde vlády jednoznačne presadzoval predčasné voľby. Lenže teraz sám vidí, že v Národnej rade sa nenachádza potrebných 90 poslancov na zmenu ústavy.
Otázka znie, či pokus o obnovenie staronovej koalície v novom šate má vôbec význam. Či sa nerozpadne skôr, ako začne fungovať.
Otázka znie, či pokus o obnovenie staronovej koalície v novom šate má vôbec význam. Či sa nerozpadne skôr, ako začne fungovať. Sulík má síce pravdu, keď sa nám snaží naznačiť, že Matovič mimo vlády znamená koniec všetkým dobrodružným nápadom z večera do rána, „atómovkam“. Je totiž veľký rozdiel mať právomoci premiéra či ministra financií, alebo byť obyčajným poslancom v Národnej rade.
Pes je však zakopaný inde. Matovič nateraz síce môže ustúpiť a prijať kompromisy v štátnom rozpočte, ale to stačiť nebude. Koaličné strany sa musia nanovo dohodnúť na vládnom programe, ktorý budú chcieť realizovať do riadnych volieb, podpísať koalično-opozičnú spoluprácu so SaS (do koalície už priamo nevstúpi) a určiť si mantinely komunikácie. Budajova platforma, ktorá sa hlási k Dzurindovmu projektu spájania malých strán, sa navyše stane novým koaličným subjektom.
Iba človek s veľmi bujnou fantáziou si môže predstavovať, že tento nový hybrid vydrží fungovať celý nasledujúci rok. Ostré prestrelky medzi Matovičom a Sulíkom vypuknú pri najmenšom náznaku sporu. Koaličné strany si budú kolidovať o ešte väčšiu stratu dôvery, ako majú teraz. A väčšie fiasko vo voľbách.
Prezidentka Zuzana Čaputová dala poslancom na premýšľanie čas do konca januára. Zvíťazí medzi koaličnými poslancami racionálne uvažovanie, alebo sa pustia opäť do pre nich takého typického neriadeného dobrodružstva?