V tieni energetickej pomoci či posilnenia financovania zdravotníctva sa do dohody zamiešalo aj zrušenie koncesionárskych poplatkov. Oproti hroziacej ekonomickej katastrofe sa to môže zdať ako maličkosť, no opak je pravdou. Jeden zo stabilných a nezávislých pilierov financovania RTVS prejde do gescie štátu.
Problémom nie je nevyhnutne ani tak samotné zrušenie poplatkov, ako proces jeho prijímania. Je legitímne, ak prebieha diskusia o tom, ako vyvažovať medzi nezávislosťou, stabilitou a legitimitou (zaťaženia občanov) v kontexte financovania verejnoprávnej RTVS. Problém však nastáva, keď sa pred zásadným politickým rozhodnutím v podstate žiadna diskusia nekoná.
Richard Sulík síce avizoval, že výšku týchto príjmov RTVS plne nahradia financovaním zo štátneho rozpočtu. Tiež spomínal, že nastavia jasnejšie pravidlá, ako predchádzať neutíchajúcim politickým tlakom na vedenie a vysielanie. Ako by to však malo vyzerať v praxi, zatiaľ nevieme.
A tu nastáva ďalší problém – pri aktuálnej politickej situácii môžeme byť radi, že sa ako-tak dokázali dohodnúť na rozpočte, nieto ešte na rozuzlení vládnej krízy. Očakávať, že v takomto prostredí sa riešenie otázky nastavenia transparentného a efektívneho financovania RTVS nebude dookola odsúvať na vedľajšiu koľaj, je trochu naivné. Otázne je tak, čo v prípade, ak sa to nedorieši. Aké z toho vyplynú dôsledky, nevieme, podľa vyjadrení predstaviteľov RTVS to však prinesie len väčšiu nestabilitu a chaos do riadenia verejnoprávneho vysielania. A to, aké sily väčšmi ťažia z politického chaosu, vieme.
Slovensko potrebuje stabilný a nezávislý pilier občianskej informovanosti. Nedotiahnuté a napochytro urobené zásahy do jeho fungovania, k tomu navyše bez (odbornej) diskusie, však veci príliš nepomáhajú.