Ako poznáme Matoviča, toto všetko už v najbližšom čase veľmi šikovne marketingovo využije – politicky predá. Keby odstúpil pred týždňom, vláda by síce nepadla, no schválenie štátneho rozpočtu nebolo vôbec isté. Svoje „životné“ dielo pre blaho Slovenska by už nemal vo svojich rukách. Pri rokovaniach so SaS by ťahal za kratší koniec. Takto mal stále hlavný triumf – odstúpenie – vo svojich rukách.
Priznajme si pravdu: Matovič vlastne neodstúpil ani nepodal demisiu. Ani nemohol, pretože po vyslovení nedôvery vláde v Národnej rade už ministrom nebol. Bol iba prezidentkou dočasne poverený riadením rezortu financií. Zuzana Čaputová mu iba odňala poverenie a vložila ho do rúk dočasného povereného premiéra Eduarda Hegera. To hrá Matovičovi do karát: kedykoľvek môže tento ťah využiť proti prezidentke.
Igor Matovič sa teraz môže postaviť do roly mučeníka, ktorý sa neváhal obetovať, aby pomohol ľuďom, nenechal celé Slovensko v štichu pre svoje ego. A to všetko pred Vianocami.
Matovič teraz prenechal zodpovednosť na ostatných: pokiaľ to bol iba on, kto mohol za zlý stav vládnutia, tak môžu tí, ktorí bažili po jeho hlave, ukázať, ako dokážu riadiť krajinu. Je to výzva najmä pre Richarda Sulíka. Teraz on preberá zodpovednosť za osud Slovenska. A jasno v tom nemá.
Najprv chcel staronovú vládu, teda akúsi rekonštruovanú na čele s premiérom Hegerom bez niektorých ministrov (Matovič, Mikulec, Karas) na pôdoryse pôvodnej štvorkoalície. Lenže vo svojej strane narazil. Tzv. úradnícka vláda, teda vláda expertov bez politického trička, je úplne posledná možnosť – zo zúfalstva. Navyše prieskumy verejnej mienky jasne ukazujú, že zreteľná väčšina občanov vidí iba jedno východisko – predčasné voľby.
Preto zostávajú iba dva varianty. Do predčasných volieb dovládne vláda bez dôvery v NR SR alebo mierne pozmenená vláda, ktorú podporí SaS. Veľa závisí aj od toho, na akom termíne predčasných volieb sa dohodnú parlamentné strany. Júnovom či septembrovom? Dobrá správa je, že liberáli by už nemuseli blokovať ústavný zákon o predčasných voľbách. To je veľký posun z patovej situácie. Ak však nedôjde k dohode o predčasných voľbách na prelome mája a júna, je neakceptovateľné, aby krajinu naďalej riadila vláda bez dôvery.
Sviatky vytvárajú dostatočne veľký priestor, aby si naši do seba zahľadení politici naprieč celým politickým spektrom, zvlášť v OĽaNO a SaS, ujasnili svoje postoje a v januári prišli s končeným riešením. Je to ich psia povinnosť.
Matovič sa síce s mocou – ktorá mu tak zachutila – lúči ťažko, no napokon to urobil skutočne šikovne. Ak vláda s dôverou alebo bez nej bude bez neho dobre vládnuť, OĽaNO politicky zarobí, vo volebnej kampani odovzdá taktovku Hegerovi a on si prenechá iba „boj s mafiou“. Ak vláda zlyhá, on vyjde ako (nespravodlivo obvinený) mučeník, ktorý sa obetoval.
Richard Sulík sa tak dostáva do nezávideniahodnej a azda najťažšej politickej úlohy vo svojom politickom živote. Radovať z Matovičovej rezignácie sa tak vôbec nemôže.