Súčasná ponuka prezidentských kandidátov napovedá, že doba sa zmenila. Ani jeden z trojice favoritov hlbšími myšlienkami nevyniká. Generál Petr Pavel je rodený karierista. V mladosti bol predsedom základnej organizácie KSČ, neskôr pôsobil na manažérskej funkcii v NATO.
Danuše Nerudová je expertka na účtovníctvo a dane, bývalá rektorka a prodekanka fakulty, na ktorej vysvitlo, že na doktorský titul veľa študijnej námahy nebolo treba, stačilo dobre zaplatiť (akási to už česko-slovenská univerzitná špecialita).
Nehovoriac o miliardárovi Andrejovi Babišovi, šéfovi strany jedného muža, ktorý má na hlave masla viac než dosť…
Prečo sa do výberu nedostali aj iní renomovanejší kandidáti, čo sa v posledných dvoch priamych voľbách stalo, nevedno. Michael Kocáb nenašiel dostatočnú podporu, z bývalých silných politikov a diplomatov sa nikto nedostavil, Cyril Svoboda nakoniec nekandidoval. Možno iba senátor, diplomat a bývalý Havlov spolupracovník Pavel Fischer. Bojovník proti korupcii, matematik a inovátor na finančných trhoch Karel Janeček si zase zle spočítal hlasy…
Prečo bývalé silné strany ODS a ČSSD nepostavili vlastných kandidátov z radov bývalých premiérov, ministrov, výrazných straníckych tvárí (bývalý disident a minister ČSSD už reprezentuje pravicovú SPD)? Kvalitní uchádzači by sa našli. Kandidovať len tak bez zázemia, bez marketingovej, finančnej a ľudskej podpory, to vopred znamená neúspech. To všetci vedia.
Šance trojice favoritov sú vyrovnané. Podľa prieskumu pätina až tretina voličov je zatiaľ nerozhodnutá. Nech už to dopadne akokoľvek, na Pražskom hrade sa zahniezdi šeď, a možno o to menej otravnej kontroverznosti.
