Naivné snahy o záchranu koaličného Titanicu

Neistota pokračuje. O pár dní uplynie mesiac od pádu vlády Eduarda Hegera. Riešenie tejto situácie sa však za ostatný čas príliš nevykryštalizovalo. Odvolaný premiér stále hovorí o hľadaní novej väčšiny, Igor Matovič je už v móde nechutnej kampane, Boris Kollár si necháva otvorené zadné dvierka a Richard Sulík odmieta novú sedemdesiatšestku a zároveň predčasné voľby.

08.01.2023 19:00
debata (29)

Napriek politickej realite poslanec Juraj Šeliga vyhlasuje, že výsledok „dynamických" rokovaní nie je ďaleko od novej „sedemdesiatšes­tky". Priania občiansko-demokratickej platformy však na rozuzlenie priveľký vplyv nemajú. Ak sa totiž hovorí o novej väčšine, tak tá by vznikla jedine na pôdoryse bývalej koalície, teda aj so SaS. No Richard Sulík už stihol dementovať svoje vízie o riešení v podobe novej vlády s ich podporou. A tak teraz visí v akomsi vzduchoprázdne a čaká na ťahy ostatných hráčov.

V každom prípade to, že by sa našla politická vôľa na novú sedemdesiatšestku, ešte neznamená, že by išlo o dobré riešenie. Odídenci z OĽaNO spolu so zvyškami Za ľudí svojou rétorikou strašia návratom mafie a autoritárskych síl, ktoré by sa predčasnými voľbami mohli dostať k moci. Tento argument je problematický nielen preto, že nemožno hájiť demokraciu nedemokratickými naratívmi (strašením pred možnými výsledkami volieb), ale aj preto, že doteraz obhajovali (či ticho tolerovali) praktiky hlavného zdroja narastajúcej frustrácie u voličov.

Po voľbách v roku 2020 a odštiepení Pellegriniho frakcie bol Smer v štádiu „klinickej smrti". Za ostatné roky však jeho popularita rástla nielen vďaka efektívnemu populizmu, ale najmä vďaka spôsobu, akým Matovičova koalícia spravovala Slovensko. Napriek tomu, že hnutie OĽaNO nie je ani demokratické a ani stranou, samozvaní demokrati podporovali rôzne atómovky, ktorými predseda OĽaNO zamoroval verejný priestor. Aj v tomto kontexte sa ich úsilie javí nielen politicky naivné, ale aj málo uveriteľné.

Dočasné predlžovanie tejto agónie a chaosu by tak v konečnom dôsledku prispelo len k stupňujúcej frustrácii občanov a hrozbe, pred ktorou demokrati z platformy varujú.

V tomto svetle sa ťažko hľadá argument, pre ktorý by nová väčšina mala priniesť zmenu v doterajšom (ne)fungovaní koaličných partnerov. Igor Matovič má stále pod palcom najsilnejší parlamentný klub a v zatrpknutí z vlastnej politickej prehry z neho len väčšmi srší síra a chuť pomstiť sa. Dočasné predlžovanie tejto agónie a chaosu by tak v konečnom dôsledku prispelo len k stupňujúcej frustrácii občanov a hrozbe, pred ktorou demokrati z platformy varujú.

Bez ohľadu na ich úsilie sa javí, že predčasné voľby sú nezvratné a hrá sa „len" o to, kedy a čo dovtedy. Totiž aj keby Boris Kollár podporil novú sedemdesiatšestku, tak deklaruje, že len za podmienky, že bude dohoda na predčasných voľbách. So scenárom skorších predčasných volieb zjavne ráta aj Igor Matovič vzhľadom na svoju toxickú kampaň. Otázkou je už len to, s akým príbehom budú demokratické sily presviedčať voličov. Ponúknu realistické a jasné východisko z marazmu, do ktorého sme sa dostali? Alebo sa len zmôžu na strašenie nástupom staronových autokratov, ktorým k narastajúcej popularite sami viacerí dopomohli?

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #koalícia #Hegerova vláda #predčasné voľby 2023