Šance tretej z top favoritov Danuše Nerudovej upadajú, stíhajú ju viaceré kauzy. Vysokoškolské prechmaty môže doma pred voličmi ako-tak uhrať, ale ako prezidentka by Česko vystavila v zahraničí, najmä v Nemecku a Rakúsku, veľkým nepríjemnostiam.
Nepomohol jej ani Josef Středula. Líder odborov sa v priamom prenose vzdal kandidatúry v prospech nej. Nechce, aby vyhral nikto aktívne spojený s komunistickým režimom. Sympatické morálne gesto, ale politicky naivné. Odborár podporil pravicovú kandidátku, sklamal voličov ľavice a podpílil si konár ako potenciálny líder upadajúcej ČSSD. Z boja sa neuteká, to je politický amaterizmus, nehodný kandidáta na hlavu štátu.
O generálovi Pavlovi síce vieme, že má za sebou úspešnú kariéru, aj v NATO, ale o jeho politických zručnostiach a názoroch nie. Že ako všetci ostatní zvládne v televíznych debatách zaujať stanoviská, ktoré sa očakávajú, a pri stretnutiach s občanmi je príjemný, je málo. V armáde platia iné pravidlá ako v politike: prísna hierarchia a direktívne rozhodovanie. To je pre politiku nebezpečné. A generál prezidentom? To trochu pripomína Latinskú Ameriku.
V Česku, rovnako ako na Slovensku, pristúpili na priamu voľbu preto, že v parlamente sa odohrávali nechutné zákulisné hry a zvolenie hlavy štátu sa stávalo nemožným. Výhra to však nie je. Za úvahu preto stojí, či by neprospelo spojenie oboch prvkov: poslanci v parlamente by navrhli kandidátov a občania by priamo volili.
Najprv si musíme zadefinovať, kto sa hodí na hlavu štátu a čo by mal uchádzač spĺňať. V tom jasno ani v jednej časti bývalej federácie dodnes nemáme.