Hlavným prekvapením je volebný zisk dvoch postupujúcich do druhého kola volieb. Ani jeden prieskum verejnej mienky nenaznačoval, že či už generál vo výslužbe Pavel alebo bývalý predseda vlády Babiš nájde pre seba viac ako tretinu voličov. Napokon sa obaja dotýkajú hranice 35 percent odovzdaných hlasov. Pri pohľade na volebný zisk niekdajšej rektorky Mendelovej univerzity v Brne je jasné, že sa im podarilo uchmatnúť pre seba nemalú potenciálnu časť elektorátu Danuši Nerudovej.
Volebný neúspech tejto ekonómky vyznieva z jej pohľadu až kruto. Nie preto, že obsadila tretie miesto, ale pre počet získaných hlasov. V predvolebnej kampani totiž neurobila nijakú zásadnú chybu. A paradoxne jej nijako nepomohlo ani to, že ju podporil odborársky predák Josef Středula, keď pred týždňom odstúpil pre svoje nízke volebné preferencie. Politológovia usudzovali, že by k nej mohla prejsť zhruba polovica voličov Středulu, ale podstatné napokon bolo čosi iné.
Až tretina oprávnených voličov pred voľbami tvrdila, že prídu hlasovať, ale ešte sa nerozhodli, koho podporia. Je dosť možné, že na váhajúcich voličoch nakoniec „zarobili" Pavel a Babiš. Ak je to pravda, zrejme by to mohli skúsiť objasniť sociológovia.
Čítajte viac Veľký obrat a mohutný finiš generála Pavla: V prvom kole porazil Babiša o 22-tisíc hlasov
Napriek neúspechu, ktorý zapácha debaklom, by však bola škoda, keby sa Nerudová vytratila z verejného života. Rozumná politická strana by jej mohla ponúknuť členstvo alebo vládna koalícia by mala zvážiť, ako zúročiť jej imidž. V zahraničí sa totiž hovorilo o Nerudovej ako o českej Zuzane Čaputovej. Na poste veľvyslankyne napríklad v nejakom členskom štáte EÚ by pre Česko znamenala jedine mimoriadny prínos.
Medzi prekvapenia treba zaradiť to, čo je známe už dlhší čas: široká vládna koalícia nedokázala postaviť vlastného prezidentského kandidáta, pritom má výraznú väčšinu v Poslaneckej snemovni. Nevedeli jednotlivé strany nájsť zhodu? Alebo nemali nikoho, kto by mohol konkurovať Pavlovi i Babišovi, respektíve Nerudovej?
Čítajte viac Akého bude mať Česko prezidenta? Experti hodnotia Babiša a Pavla
Čo sa týka predvolebnej kampane, príjemným zistením je to, že sa niesla viac-menej v normálnej podobe. Traja favoriti sa neznížili k podpásovým úderom. No bolo to aj pochopiteľné. Pavel aj Nerudová chceli vyzerať ako pokojná sila a Babiš bol nútený postupovať podobne – s nálepkou politika, ktorý polarizuje spoločnosť by preňho nemalo zmysel drsne atakovať protikandidátov, pretože potreboval (a bude najmä ešte len potrebovať) získať ďalších voličov, než sú len jeho skalní podporovatelia.
Bez ohľadu na to, koho väčšina Čechov o dva týždne v druhom kole volieb pošle na Hrad, dôležité je, že Pavel i Babiš majú silný životný príbeh a každý z nich by mal predpoklady vykonávať na očakávanej úrovni najvyššiu ústavnú funkciu. Samozrejme, že s výzvou vedieť byť prezidentom aj tých, ktorí ho nevolili.
Nakoniec nemožno vynechať volebnú účasť. Hlasovať prišlo viac ako 68 percent oprávnených voličov. V prvom kole prezidentských volieb na Slovensku v marci 2019 bola volebná účasť len necelých 49 percent (a v druhom dokonca ešte nižšia). Nad úrovňou aspoň 52 percent to nebolo ani v prvom ani v druhom kole v rokoch 2004, 2009 a 2014. Slovenskou výnimkou bol máj 1999, keď sa konali prvé priame prezidentské voľby a v oboch kolách prišlo odovzdať svoj hlas viac ako 70 oprávnených voličov.
Čítajte viac Janeček doškrtal hlasovací lístok s Pavlom a napísal naň seba. Hlas aj tak platí a pôjde Pavlovi
Z aktuálneho pohľadu za rieku Moravu vyplýva, že v prvom kole volieb viac ako dvom tretinám Čechov záležalo na tom, kto príde na Pražský hrad. Finálový duel Pavel-Babiš má predpoklad, že sa podobná volebná účasť zopakuje. Nateraz je jasné, že Česi sa za svoj rozmer záujmu o hľadanie novej hlavy štátu hanbiť nemusia. Prvým víťazom je ich vysoká volebná účasť.