Aj na Slovensku, kde sme si už zvykli na rôzne absurdné a bizarné názvy strán, je to príliš. Nicholsonová mala podľa vlastných slov už dosť rôznych skratiek a všelijakých pomenovaní ako občianski demokrati, kresťanskí demokrati, občianski liberáli, progresívni liberáli, tvrdí kresťania. Podľa nej je to nuda. Hoci so svojím tímom zvažovali názvy ako Istota, Stred, Stredná cesta, Obnova, ju to „nechytilo“: potrebovala niečo svieže, pekné, šťavnaté, chutné, čo má v sebe pekný príbeh. A Jablko je taký pravý výraz pre jej politický projekt. Človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať.
Nicholsonová je vo vrcholovej politike už vyše desať rokov, no zdá sa, že stále nedozrela, nepochopila, o čo v politike ide. Že to nie je divadlo, cirkus, že nestačí vykrikovať, kritizovať, za každú cenu byť počutý, ale ponúkať ľuďom a krajine riešenia, hľadať konsenzy, stmeľovať, inšpirovať, posúvať spoločnosť vpred. Ak to chce niekto vážne robiť, musí mať hodnotové zázemie, zásady, ktorými sa bude pri každom rozhodnutí riadiť.
Preto sú strany vo svete pomenované podľa hodnôt: kresťanskí demokrati, občianski demokrati, liberáli, sociálni demokrati, zelení či rôzne podobné variácie. Posielajú tak ľuďom signál, že všetci v strane zdieľajú „predpísané“ hodnoty, že strany nie sú postavené na jednom človeku, na jedno volebné obdobie, že keď už bude na jej čele ktokoľvek, vytýčená línia strany sa nezmení.
Niežeby aj vo svete divo nerástli marketingové strany, ale také zamorenie bizarnými názvami politických subjektov len preto, aby sprvu ohúrili, dobre sa vyslovovali, zapadli do ucha, boli chytľavé, ľahko sa uhniezdili v hlavách, nie je nikde na svete.
Nemýľme sa, toto nie je Nicholsonovej faux pas. Stará harcovníčka bez štipky hanby iba donaha odkryla našu smutnú politickú realitu, presnejšie úbohosť.
Namiesto toho, aby Nicholsonová predstavila, aké názory bude strana zastávať, aké riešenia prináša, s akými inováciami prichádza, hovorí o sviežej alternatíve a šťavnatej nádeji. A keď dodá, že Jablko bude moderná, stredová a proeurópska strana, tak sú to všeobecné, nič nehovoriace frázy.
Nicholsonová detinsky pripomína, že jablko je v každej slovenskej domácnosti, na každom stole, je zdravé, každý ho má rád, a azda očakáva, že preto jej strana bude tiež obľúbená. Naopak, rovnako ako jej predchodcom, zvlášť Kiskovi, umelý, vykalkulovaný a zároveň trápny a hlúpy názov nepomohol, nepomôže ani jej, práve naopak.
A europoslankyňa sa ešte „osudovo“ zamotala. Svoju stranu pripodobnila k jabloni, ktorá musí rásť 4–5 rokov, aby mohla rodiť jablká, a potom ich rodí aj sto rokov. To by znamenalo, že 4–5 rokov strana nič neprinesie, žiadne jablká – reformy. Nemala by teda čakať, až kým dozreje? Nuž nevylučuje ani spájanie – teda pečenie spoločného jablkového koláča. Lenže s kým? Veď podľa Nicholsonovej je politický kôš plný hnilých jabĺk, ktorých sa treba zbaviť.
Nemýľme sa, toto nie je Nicholsonovej faux pas. Stará harcovníčka bez štipky hanby iba donaha odkryla našu smutnú politickú realitu, presnejšie úbohosť.