Najnovšie sa to týka ambulancií. O tom, že všeobecní lekári a špecialisti budú mať pre zvyšovanie cien energií a vôbec zdražovanie, ktoré neobišlo pomaly žiaden tovar, od Nového roka problém financovať vlastné ambulancie, sa vedelo dávno. Keď sa riešili platy lekárov a fungovanie nemocníc, zatvárali pri otvorení témy ambulancií premiér a ministri oči.
A nielenže ambulancie nemajú z čoho vykryť zvyšovanie cien energií a rôznych zdravotníckych pomôcok, ku koncu mesiaca sa im končia aj zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Je polovica januára a nevedia, na čom sú. Ak sa nedohodnú, hrozí, že zdravotnú starostlivosť si budeme platiť v hotovosti – napriek tomu, že každý mesiac poctivo platíme poistné. Aby nedošlo k omylu, žiadna nová dvadsaťkorunáčka, ale desiatky až stovky eur za bežné vyšetrenie či liečbu. Pretože toľko reálne stoja tieto výkony.
Reči o doplatkoch v sume jedného či dvoch eur sú falošné. Momentálne aj tak nič zásadné nevyriešia. To poisťovne musia zvýšiť mesačné paušály za poistencov (kapitáciu). Pretože je to logická reakcia na celkové zdražovanie.
To by však najprv musel štát zvýšiť platby za svojich poistencov na reálnu úroveň (ako napríklad v Česku). Paradoxne v našom rekordne deficitnom štátnom rozpočte na to peniaze sú – a to v rezerve ministra financií na zdravotníctvo (prípadnú pandémiu). Stačí tristo miliónov eur iba presunúť. A popohnať štátnu zdravotnú poisťovňu k dohode s ambulantnými lekármi.
Až príliš jednoduché? Áno, ale ako pre koho. Nie pre vládnych politikov, ktorí musia ako pri každom probléme trápiť a nervovať občanov až do poslednej chvíle.